Vagnerovská vzbura zmiatla Rusov aj ich podporovateľov, Prigožinove dni sú zrejme zrátané. Aj o tom bol uplynulý týždeň vojny

Žoldnierska skupina vagnerovcov v sobotu obsadila mesto Rostov na Done a vyvolala vzburu, v rámci ktorej sa Jevgenij Prigožin so svojim súkromným vojskom vydal na Moskvu. Požadoval jednanie s ruským ministrom obrany S. Šojguom a náčelníkom generálneho štábu V. Gerasimovom. Tvrdil, že na jeho jednotky zaútočila v piatok ruská armáda. Na podporu Prigožina počas vzbury vyzval napríklad aj jeden z najbohatších Rusov M. Chodorkovskij. Napokon vagnerovci asi 200 km pred Moskvou zastali, bieloruský prezident A. Lukašenko dojednal s Prigožinom dohodu. Podľa Ukrajinskej pravdy mal v rámci nej vodca vagnerovcov dostať prísľub, že sa vymení ruské armádne velenie. Okrem toho má samotný Prigožin má emigrovať do Bieloruska. Čo ho tam čaká, to sa nedá povedať. Niektorí odborníci na ruské záležitosti si myslia, že je možné, že Prigožina v Bielorusku niekto zabije, napríklad rádioaktívnymi látkami, ako sa to stalo A. Litvinenkovi (polónium) alebo S. Skripalovi (novičok), prípadne pádom z okna. „Prigožin je odsúdený k záhube, protože vydesil Putina. A Putin neodpúšťa ľuďom, kterí ho desia,“ povedal pre idnes.cz Sergej Žirnov, bývalý zamestnanec KGB a zahraničnej rozviedky. Lukašenkova dohoda mala hovoriť aj tom, že za ukončenie vzbury sa proti Prigožinovi a jeho skupine zastaví trestné stíhanie (prigožinovi za povstanie hrozí 20-ročné väzenie). To sa podľa medializovaných informácií doteraz nezastavilo a vyšetrovanie zo strany FSB má pokračovať.

Podľa Inštitútu pre výskum vojny bolo úspešné vyrokovanie dohody pre Putina ponižujúce a ukázalo Lukašenkov vplyv na J. Prigožina. Bieloruský vodca A. Lukašenko za toto zjednanie zrejme od Putina bude chcieť protihodnoty. Tými by podľa theguardian.com mohlo byť napríklad zamedzenie vyslania bieloruských vojakov do vojny na Ukrajine alebo oddialenie vzniku rusko-bieloruského zväzového štátu.

Vladimír Putin vo svojom mimoriadnom víkendovom prejave (24.6) obvinil Západ, že proti Rusku namieril všetku svoju vojenskú, ekonomickú a informačnú kapacitu. Rusko podľa neho teraz bojuje o svoju suverenitu, nezávislosť a právo zostať štátom s tisícročnou históriou. Vzburu vagnerovcov označil za „dýku vrazenú do chrbta“ a prízvukoval, že Rusko zvádza najťažší boj o svoju budúcnosť. „Toto je bodnutie do chrbta našej krajiny a našich ľudí. Rovnako veľké ako to zasadené Rusku v roku 1917, keď krajina viedla 1. svetovú vojnu. Víťazstvo jej však ukradli,“ odznelo v prejave.

Ukrajinská armáda v sobotu (24.6) oznámila územné zisky vo východnej Doneckej oblasti v miestach, ktoré boli pod ruskou nadvládou od roku 2014. „Útočné jednotky ukrajinskej armády neďaleko Krasnohorivky dobyli niekoľko pozícií, ktoré nepriateľ držal od roku 2014,“ informoval Financial Times. Ukrajinská armáda nedávno zahájila protiofenzívu s cieľom oslobodiť okupované územia.

Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu sa vláda v Moldavsku obáva, že bude bude ďalšia na rade v ruskom ťažení. Obavy vedenia krajiny ešte viac popdoril uniknutý tajný plán ruskej FSB, ktorý hovoril o destabilizácii v krajine, ohrozovaní cez dodávky plynu aj o financovaní proruských jednotlivcov. Do boja proti ruskému vplyvu v krajine sa teraz zasadil už aj ústavný súd, ktorý zakázal tretiu najsilnejšiu Stranu Šor. Tá sa snžila zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a zvyšujúce sa životné náklady v krajine využiť na naháňanie preferencií a začala organizovať protivládne protesty.

Rieka Dneper sa v Chersone po záplavách vrátila do svojho koryta. Od zničenia Kachovskej priehrady jej hladina klesla o 5,35 metra. Pod vodou naďalej zostáva 19 sídiel.

Európska únia schválila ďalšie sankcie voči Rusku, ide už o jedenástky balík, ktorého cieľom je znemožniť Moskve obchádzať predtým zavedené obmedzenia. Krajiny EÚ budú môcť zakázať prístup do svojich prístavov lodiam, ktoré prevážajú ruskú ropu (lode plávajúce často pod vlajkami iných krajín). Únia chce aj obmedziť vývoz tovaru využiteľného na vojenské účely do tretích krajín, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie. EÚ po novom prináša aj zákaz exportu na všetky nové a použité autá s objemom motora nad 1,9 litra.

1 309