Odbory na obojku: Etablovanie politicky krytých odborov pri "nadnárodkách" nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny

Rád by som nadviazal na sériu mojich predchádzajúcich článkov o odboroch. Obraz, ktorý sa vtedy natískal, bol tristný, no posledné mesiace vlády minulej a prvé mesiace vlády národnosmerohlasnej však ukazujú, že sa máme na čo tešiť aj v budúcnosti.

Po zverejnení mojich predchádzajúcich článkov došlo v niektorých nových odboroch k náprave. Narýchlo si pár čudných odborových organizácií upravilo internetové stránky a stali sa tak transparentnejšími. Následne však opäť upadli do letargie. Všimli ste si nejakú verejnú komunikáciu k zákonom novej odborovej strechy S.O.S., ktorú v demokratizačnom ošiali postrčil pre dobro zamestnancov vtedajší minister Milan Krajniak na špičku potravinového reťazca odborov do tripartity? Na ich stránke sa akurát dozviete, že sú už súčasťou projektu EÚ za nejakých 23 684 520,52 €. Cieľom má byť sociálnejšia a inkluzívnejšia Európa, aktuality na webe sa zverejnia tak raz ročne, automatizované komentáre so sexuálnym podtónom a predaj liekov cez botov tam ostávajú nemazané dlhé mesiace až roky. Takto si predstavujem silnú, aktívnu a nezávislú modernú odborovú strechu. Desaťtisíce automatizovaných diskutujúcich a potenciálnych odborárov chce iba sex, drogy a rock´n´roll.

Stará nemoderná odborová strecha KOZ vykonala na svojej špičke generačnú obmenu už dávnejšie a keď ste medzičasom zabudli na jeden z najzásadnejších bodov programu nového vedenia, a to vypovedanie dohody o spolupráci so stranou SMER-SD, tak ste urobili dobre, lebo stále k tomu nedošlo. Došlo k spolupráci na projekte spomenutom vyššie za 23 684 520,52 €.

Konkurenčné strechy odborov si teda predsa len našli k sebe cestu a môžu sa venovať sociálnejšej a inkluzívnejšej Európe v prospech všetkých zamestnankýň a zamestnancov spolu so zástupcami zamestnávateľov.

Zamýšľal sa už niekto z vás niekedy nad tým, aké rozpočty majú tieto dôležité organizácie a čo by sa stalo, ak by taký štátny koordinačný orgán nevyhovel žiadosti o refundáciu nákladov sociálnych partnerov počas dlhšej doby pri neustále plynúcich nákladoch za mzdy a aktivity z týchto projektov? Napríklad z dôvodu nejakej kontroly oprávnenosti výdavkov? Ja dúfam, že sa tieto organizácie do takejto situácie nikdy nedostanú a že zvolených zástupcov nášho štátu to v ich múdrosti a prezieravosti nikdy nenapadne. Veď to by znamenalo úplnú vydierateľnosť počas dlhého projektového obdobia do 2029. Ale keď Slovensko potrebuje pokoj, tak je to možno pre niektorých dobrá správa.

Nechcem však byť úplne pesimistický. Obe odborové strechy majú predsa viacero zdrojov príjmov, jeden z nich stihol zariadiť už spomínaný Milan Krajniak ešte pred jeho odchodom. Efektívne a rýchlo, bez riadneho pripomienkového konania, sa zmenilo ustanovenie Zákonníka práce, ktoré hovorí, kto dostane peniaze od štátu za kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zaujímavý bol nielen spôsob, ako sa tento zákon prijal, ale aj výsledok. Obmedzil okruh organizácií, ktoré o tieto zdroje môžu žiadať. Áno, hádate správne, sú to už iba tie naše strechy. Obmedzovanie tam ale našťastie skončilo, takže v zákone nemáte napísané, koľko zdrojov sa na základe akých ukazovateľov komu kedy vyplatí a ani to, kto to bude ako kontrolovať. Štát pošle nejaký obnos nejakým ľuďom v nejakých odboroch. Nezávislosť s veľkým N. Peniaze tečú a Nikto Nevie Načo. Nikto Nič Nepíše.

So zmiešanými pocitmi som sa preto poobzeral po zvyšku odborárskeho priestoru. Aktivity zväzov som reálne nebadal žiadne. Na podnikovej úrovni boli lastovičky dve, jednak sa uskutočnil prvý štrajk v bankovom sektore v spoločnosti UniCredit, kde sa zdá, že zamestnanci dosiahli svoje požiadavky. Druhou zaujímavejšou lastovičkou bol konflikt odborárov v spoločnosti Dell. Kým ich komunikácia bola v začiatkoch neutrálna, postupom času skĺzla na politickú úroveň. Minister Tomáš vypisoval listy vedeniu, jeho štátny tajomník Ondruš točil videá, poradca premiéra Fica a prispievateľ do časopisu Zem a Vek Bekmatov bol profesionálne rozčarovaný. Na pomoc pribehla aj tradičná odborárska strecha KOZ, ktorá riešila represie voči odborárom. Čo mi v celej tej debate chýbalo bolo vecné stanovisko zamestnávateľa. Toho som sa do dnešného dňa nedočkal. Zamestnávateľ sa odvoláva na zákonné možnosti a aj KOZ na svojej stránke uviedla, že vyhadzovanie odborárov sa toleruje dlhodobo. Otázku, prečo je to problém až vtedy, keď to robí americká spoločnosť, prečo to nevadilo štátnemu tajomníkovi v čase, keď nedostatočnú ochranu odborárov mohla jeho strana zmeniť bez koaličných partnerov v minulosti, nechám na špekuláciách pozorných čitateliek a čitateľov.

Pátral som však po dôvode. Prečo zrazu pomáhajú tí smerohlasní politici, ktorí boli v minulosti pri obdobných problémoch inak zaneprázdnení, a prečo pomáha KOZ, ktorá v minulosti takto nevystupovala ani pri funkcionároch svojich vlastných zväzov? Veď ten zákon sa nemenil ani počas vlád Smeru, s ktorými KOZ SR tak rada spolupracuje a stále dochádzalo k vyhadzovaniu nepohodlných odborárov.

Čo je v Dell iné? Kolektívne vyjednávanie. Vyjednávali sa peniaze. Pre odbory. Podľa účastníka vyjednávania došlo ku konfliktu pri požiadavke refundácie mzdových nákladov za nečerpanie uvoľnení, na ktoré má odborová organizácia nárok. Rozumej – odbory majú narok na uvoľnenie, nie na peniaze, keď sa im to uvoľnenie nechce čerpať. Pri veľkosti Dell to je vyššia štvorciferná až päťciferná suma mesačne. Či majú odbory viesť mnohé kolá kolektívneho vyjednávania iba ohľadom peňazí pre odborovú organizáciu, ale nie za mzdy a prípadné iné benefity pre zamestnancov, nechám na posúdenie ich členov. Faktom je, že toto môže byť hlavnou z motivácií pre represiu zástupcov zamestnancov zastupujúcich aj seba samotných. Etablovanie takýchto politicky krytých odborov pri nadnárodkách však nebude najlepšou správou pre budúcnosť tejto krajiny.

A teraz si predstavte, že obdobné stranícky podkuté odbory by sa vyliali v nejakom ESETe a stali sa súčasťou politického boja na Slovensku. Napríklad cez nejaké prestrelené požiadavky. Veď sa nemá čo stať, máme za sebou politikov zo smerohlasu. Nemysliteľné s veľkým N?

3 324