Dnes má meniny: Marcel
Pred osemdesiatimi rokmi, koncom mája a v júni 1942, prežívali oklieštené české oblasti nazývané Protektorát Čechy a Morava smrteľnú drámu. Tá nastala po operácii Anthropoid, ktorú vykonali výsadkári československého vojska vo Veľkej Británii.
Splnili úlohu a 27. mája v Prahe spáchali atentát na Reinharda Heydricha, zastupujúceho ríšskeho protektora, ktorý na následky útoku o týždeň zomrel. Vojaci Jan Kubiš a Jozef Gabčík (jeden z Moravy a druhý zo Slovenska) sa zapísali do dejín československého nekomunistického odboja. Neodstránili len tak hocikoho.
Heydrichova predčasne uťatá kariéra
Heydrich bol jeden z najvyšších pohlavárov nacistického režimu a blízky spolupracovník takých kalibrov ako Hitler, Himmler, Göring, Goebbels, Bormann, Eichmann a ďalších elít nacistického politického podsvetia. Likvidácia takého esa ako Heydrich nemala v ostatných Nemeckom okupovaných štátoch obdobu, niečo také sa nepodarilo ani francúzskej Résistance.
Heydrich bol vzorný otec (splodil štyri Germánčatá) a ako bolo u nacistických vedúcich osobností bežné, kumuloval viaceré funkcie. Bol jeden z najvyšších dôstojníkov SS, generál polície, prezident Interpolu (ten vznikol vo Viedni už v r. 1923), v januári 1942 predsedal konferencii v berlínskom Wannsee, kde sa dohodlo priemyselné vyhubenie európskych Židov. Pozícia protektorátneho šéfa nad Čechmi bola pokračovaním jeho kariérneho vzostupu, keďže zomrel vo veku iba 38 rokov.
Orwellovské vymazávanie z dejín
Komunistický režim sa k občianskemu odboju a k atentátu na Heydricha i nasledujúcich represií známych pod názvom heydrichiáda správal jednoznačne ako ku konkurencii. Zatieňoval totiž oveľa menej významný komunistický odboj. Hrdinami oficiálnej historiografie sa stali Július Fučík a ilegálne vedenia KSČ, ktorých najväčším úspechom bolo nechať sa postupne demontovať a pozatvárať. Ak sa verejnosť niečo dozvedela o atentáte na Heydricha, potom cez prizmu ideologických a skreslených podaní, napr. filmu Jiřího Sequensa, neskôr producenta normalizačného seriálu Tridsať prípadov majora Zemana alebo od demoralizovaného rozprávkara Čestmíra Amorta. Teda od ľudí, ktorí sa na historikov iba hrali a mysleli si, že sa im to hodí.
Režim po roku 1948 síce atentát na Heydricha nemohol úplne vymazať, ale nechal šíriť dojem, že išlo o špinavú politiku československého vedenia v Londýne, ktoré sa chcelo zviditeľniť na úkor komunistického vedenia v Moskve. A namiesto historického prínosu atentátu vysúvala do popredia obete, ktoré tento údajne nezodpovedný čin spôsobil.
Heydrich pritom pracoval aj na málo známom projekte Konečného riešenia českej otázky. Na rozdiel od Konečného riešenia židovskej otázky však Česi nemali byť vyvraždení, ale ponemčení. Pre Nemcov to nebol taký rasový odpad ako Rusi alebo Poliaci, iba akísi po česky hovoriaci Nemci. Česi, samozrejme už ako Nemci, mali zväčša ostať v Ríši. Mimochodom, ako o podľuďoch sa zatiaľ zásadne nehovorilo ani o teoreticky podradných národoch, akými boli Slováci, Bulhari alebo Rumuni, pretože tí boli všetci vojnovými spojencami Nemecka. Dobré to v nacistických očiach mali aj Estónci a Lotyši, s tými sa rátalo ako s osídlencami v zabraných oblastiach Ruska. Inak na tom boli Litovci, tí mali podľa nacistických teoretikov príliš veľa „slovanskej krvi“, ktorá bola podobná tej poľskej.
Heydrich priniesol do Protektorátu „poriadok“ a začal vo veľkom uplatňovať trest smrti. Smrťou sa trestalo počúvanie zahraničného rozhlasu, ukrývanie zbraní, skrývanie partizánov alebo Židov, vyslovenie protinemeckého názoru a dokonca aj nenahlásenie týchto zločinov. Táto politika viedla k širokospektrálnemu udavačstvu a v tom boli Česi preborníci. Aj dnes sa v Česku nájdu tvrdenia, že atentát na Heydricha stálo zbytočne život 5000 Čechov, ale protiargument znie, že oveľa viac ľudí by prišlo o život, ak by odbojári Heydricha nezlikvidovali. Tu sa dá len špekulovať. Publikácia z r. 2006 „Nacistické persekuce obyvatel českých zemí“ udáva počet obetí ako „asi“ 122 000, z toho väčšina (73 000) boli Židia. Okrem židovských obetí, pri ktorých sú štatistiky spracované relatívne precízne, ide však skôr o „deravé“ čísla. Dôležité je, že atentát na Heydricha sa v týchto dňoch vrátil do povedomia verejnosti v odideologizovanej podobe.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik