Hrozba potravinovej krízy, nový návrh na zabavenie majetku aj rozkol v cirkvi. Takýto bol týždeň pod vplyvom vojny

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Telegram

Uplynuli tri mesiace od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Prečítajte si, ktorá ďalšia spoločnosť odchádza z ruského trhu, či hrozí celosvetová potravinová kríza a ďalšie dôležité súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré priniesol tento týždeň.

Ruský diplomat na stálej misii pri OSN v Ženeve odstúpil s tým, že sa za svoju krajinu ešte nikdy „tak nehanbil“. List od skúseného diplomatického poradcu Borisa Bondareva, zdieľaný s kolegami a zverejnený na sociálnych sieťach, bol zriedkavým verejným pokarhaním vojny Kremľa na Ukrajine od predstaviteľa ruskej vlády. Bondarev nazval inváziu „nielen zločinom proti ukrajinskému ľudu, ale možno aj najzávažnejším zločinom proti ľudu Ruska“, keďže zmarila „všetky nádeje a vyhliadky na prosperujúcu slobodnú spoločnosť v našej krajine“.

Počas vojny z Ukrajiny utieklo takmer 6,6 milióna ľudí, ale na Ukrajinu prešli aj viac ako 2 milióny Ukrajincov. Fronty sa natiahli na míle, aby sa do krajiny dostali z Poľska, najväčšieho centra ukrajinských utečencov. Niektorí Ukrajinci chodia navštevovať rodiny, niektorí sa vracajú do miest, ktoré odolali ruským útokom, a to vrátane hlavného mesta Kyjev.

Časti východnej Ukrajiny sa dostali pod neustále ruské bombardovanie. Rusko sa snaží prevziať plnú kontrolu nad regiónom Donbas, ktorý sa stal hlavným ohniskom vojny na Ukrajine. Boje sa stupňovali najmä pri meste Severodoneck. Prokyjevský gubernátor Luhanskej oblasti na telegrame uviedol, že v meste a okolí zostáva 15-tisíc občanov a ukrajinské sily sa stále zdržujú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose povedal, že jeho krajina sa odmieta vzdať akejkoľvek pôdy na ukončenie vojny.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Telegram

Moskva by mohla poskytnúť humanitárny koridor pre dodávky potravín z Ukrajiny výmenou za zrušenie niektorých sankcií, povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko. Ukrajinský minister zahraničných vecí označil ponuku za „vydieranie“. Svetoví lídri majú obavy z celosvetovej potravinovej krízy, keďže šok z vojny sa pridal ku klimatickým zmenám a rastúcim obavám z inflácie. Ukrajina a Rusko spolu produkujú 25 % svetovej pšenice okrem iných obilnín a kuchynského oleja. Prerušený vývoz zhoršuje potravinovú neistotu v Afganistane, Somálsku, Keni a mnohých ďalších krajinách. OSN varovalo pred „strašidlom globálneho nedostatku potravín v najbližších mesiacoch“ bez naliehavých medzinárodných opatrení.

Starbucks opúšťa Rusko po 15 rokoch podnikania a zatvára všetkých 130 obchodov. Kaviarenský reťazec dočasne zatvoril svoje predajne v marci. Ide o druhý veľký odchod globálnej americkej značky z Ruska po tom, čo McDonald’s minulý týždeň začal po 32 rokoch „sťahovať“ celý svoj reťazec. Starbucks uviedol, že bude aj naďalej platiť svojim takmer 2 000 zamestnancom v Rusku počas šiestich mesiacov a pomôže im nájsť si nové pracovné miesta. Putin označil útek zahraničných spoločností ako víťazstvo a povedal, že „je to to najlepšie“. Starbucks a McDonald’s patria medzi hlavné spoločnosti, ktoré odišli. Putin vo videu na regionálnom ekonomickom fóre tiež trval na tom, že Rusko zosilnelo v dôsledku západných sankcií. Samotní ekonómovia Kremľa vykreslili ešte hrozivejší obraz, keďže sankcie naďalej klesajú.

Nový návrh Európskej komisie by umožnil vládam Európskej únie zabaviť majetok ľudí alebo spoločností, ktoré sa vyhýbajú sankciám EÚ voči Rusku. Návrhom by sa zefektívnil zákon pre všetky krajiny bloku, kde sa členské štáty líšia v tom, ako stíhajú vyhýbanie sa sankciám. Návrh sa snaží potrestať aj právnikov, bankárov či iných, ktorí pomáhajú obchádzať sankcie.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Telegram

Rusko zjednodušilo cestu k ruskému občianstvu pre obyvateľov niektorých okupovaných častí južnej Ukrajiny, a to Chersonskej a Záporožskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin tiež prvýkrát verejne navštívil moskovskú vojenskú nemocnicu. Kremeľ uviedol, že sa stretol s vojakmi zranenými na Ukrajine.

Fínska premiérka Sanna Marinová navštívila Ukrajinu. V Kyjeve sa stretla s prezidentom Zelenským a navštívila Irpiň a Buču. Fínsko, znepokojené agresiou susedného Ruska, požiadalo začiatkom tohto mesiaca o vstup do NATO. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok telefonoval s tureckým prezidentom Erdoganom a vyzval ho, aby upustil od hrozby veta voči snahe Fínska o vstup do obrannej aliancie.

Pravoslávna cirkev na Ukrajine, ktorá bola predtým naklonená Rusku, sa oddelila od Moskvy. Cirkev podporovaná Ruskom teraz oznámila svoju „nezávislosť a autonómiu“ a verejne vyjadrila svoj nesúhlas s ruským patriarchom Kirillom v súvislosti s jeho podporou ofenzívy Kremľa na Ukrajine. Ukrajinská základňa Ruskej pravoslávnej cirkvi bola kľúčovým spojencom pre náboženských vodcov Moskvy v krajine, ktorá je domovom významných kláštorov a iných svätých miest. Od začiatku vojny je v zložitej situácii.