Dnes má meniny: Kamila
Keď chceš niekde zaviesť diktatúru, potrebuješ nepriateľa. Keďže židov sme si vyhnali – a to boli ideálni nepriatelia – prst budúceho diktátora ukáže neomylne na LGBTi komunitu. Povieš si, aká sú hrozba títo ľudia, ktorí platia dane, chodia do práce a nikomu nič zlé nerobia? Chyba! Nie sú schopní mať vlastné potomstvo a ohrozujú štatút rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Teda aspoň podľa Orbána.
Keď takýto nepriateľ nestačí, máme poruke liberálov. Namiešaš v kotlíku stráviteľnú zmes zloženú zo 72 až 76 pohlaví, na tlačovkách nadhadzuješ podivné témy o identite, o tom, že niekto sa ráno cíti ako vrtuľník a večer ako stolná lampa a ideš.
Keď už vycítiš, že tvoj fanklub je dostatočne uvarený, pridávaš korenie. Vymyslíš si prevrat, gruzínsku légiu, nesmie tam chýbať ani záhadný ukrajinský občan, ktorý poťahuje nitkami. Tváriš sa vážne. Minister vnútra má oblečenú uniformu, na ktorej mu museli skrátiť nohavice. Dá sa nahovoriť dokonca aj prezident. Chvíľu rozmýšľa nad krojom a nad možnosťou prísť na traktore, ale vraj sa to nehodí. Zvoláš bezpečnostnú radu a začneš hovoriť o agentoch cudzích štátov. No jasné, to všetci vieme, ruských agentov tu máme ako maku a na všetkých pozíciách. Ale tí sa nepočítajú! A pozeráš, čo sa deje. No nejako sa to nechytilo, tak zrušíš potichu prevrat. Nájde sa niečo iné.
Druhá podmienka diktatúry je cirkev. S tou môžeš počítať vždy. Keď treba, tak zaberú. Napíšu pastierske listy, koho chceš, označia za antikrista. Od čias komunistov, kedy bola polovica kňazov v hnutí Pacem in terris vieš, že to väčšinou nie sú žiadni hrdinovia a peniaze potrebuje každý. A ešte súdnictvo a polícia a máš to! Mimochodom, policajta Vargu minulý týždeň obvinili zo sabotáže, lebo si dovolil vyšetrovať Fica a generálneho prokurátora. Už sme tu mali všeličo, ale sabotáž smrdela 50. rokmi minulého storočia a policajta sabotážnika o pol jednej v noci prepustili.
Musíš si nájsť symboly, ktoré pozdvihnú národ. A tak sa oslavuje príchod byzantských agentov, Konštantína a Metoda s čoraz väčšou intenzitou. Akoby prišli včera. Priniesli písmo, ktoré sa nepoužíva, vieru, ktorá tu už bola, proglas, ktorý sa neujal a liturgiu v staroslovienčine, ktorej nikto nerozumel. Neskôr nechal Svätopluk ich žiakov rozohnať. Ale zajtra si vypijeme na ich zdravie za 750-tisíc eur, aby ostalo niečo na kávu. Poriadnemu diktátorovi by sa zišiel aj folklór, ale čo keď máš vo vláde ministerku, ktorá si dokáže proti sebe popudiť dokonca aj folkloristov? A tak dokonca folklór, výkladná skriňa diktátorských režimov, stojí na čele útoku proti stupidite a neschopnosti, ktorá okupuje našu kultúru. A zrazu krásna ľudová pesnička „Nebojím sa pána“ dostala aktuálny obsah. A tí, čo vedia pískať, pískajú. My sme nikdy nemali ako symbol odporu plechový bubienok, ale pískanie. Tak sa staňme pískajúcimi rebelmi, pískajme vždy a všade, kde treba, lebo nič iné si naši vládcovia nezaslúžia. Len vypískať!