Čínsky ekonomický tiger čelí problému so 14. dalajlámom. Hľadá si nasledovníka, ale nechce ho z milosti pekinského režimu

Pamätám sa na to, ako som mal mať na pekinských univerzitách program prednášok o Slovensku a jeho vstupe do NATO. Obozretne som sa predtým pozývacej strany spýtal, či môžem hovoriť, čo si o integrácii strednej východnej Európy do NATO myslím. Odpoveď bola priamočiara a jednoznačná: môžete hovoriť, čo chcete, ale nemôžete prísť na prednášku s tričkom dalajlámu.

Ubezpečil som Číňanov, že mi nehrozí ani tričko s dalajlámom a už vôbec nie ani s Che Guevarom. Brali to. Ocenil som to ako liberálne gesto a okrem pár nepríjemných komentárov som potom v Pekingu nemal problémy.

Dalajláma s poradovým číslo 14 si hľadá nástupcu

Dalajláma bude mať 90 rokov a je prirodzené, že si úzkostlivo vyberá svojho nástupcu. Súčasný dalajláma, ktorý po obsadení Tibetu komunistickou Čínskou ľudovou oslobodeneckou armádou nakoniec emigroval s tisíckami svojich učeníkov do Indie a udelili im tam politický azyl, je nám celkom známy. Doma v Tibete, kde nežije, ho považujú za najvyššieho „lámu“, ktorého učenosť a cnosť „sú bezbrehé ako oceán“. Považujú ho za najvyššieho prevtelenca (reinkarnovaného) tibetských budhistov – lámaistov. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, ale oficiálneho prijatia pred kamerami sa mu nedostalo, to ešte Zuzana Čaputová nebola prezidentkou. Udelili mu ale čestný doktorát na Univerzite Komenského.

To svojho duchovného priateľa, českého prezidenta Václava Havla, navštevoval pred plnými reflektormi a pred jeho smrťou mu aj prišiel dať niečo ako posledné pomazanie. Okrem iného dalajlámu XIV. poctili v roku 1989 Nobelovou cenou, aj keď tou najlacnejšou – za mier. Jeho životným krédom bola nezávislosť milovaného Tibetu podľa princípov lásky, nenásilia a tolerancie. No a je jasné, odkiaľ Václav Havel na konci roku 1989 takú rétoriku nabral.

14. dalajláma, vlastným menom Tändzin Gjamccho, je najvyšší súčasný predstaviteľ lamaizmu, svetská a duchovná hlava Tibetu. Zdroj FOTO: FB/Dalai Lama

V Tibete je dalajláma uctievaný a čínske úrady Tibeťanov nechcú provokovať

Pri návšteve „Tibetskej autonómnej oblasti“ bolo na podiv, že v každom chráme beztrestne viseli obrazy dalajlámu štrnásteho. Na moje otázky, ako je to možné, sa mi dostalo od sprievodcu lakonickej odpovede: „Nech si ho tam majú, ale všimnite si, že popri obraze dalajlámu visí aj obraz predsedu Maa a ten musí byť rozmerovo bezpodmienečne väčší.“ Zaujímavé. Predstavte si počas normalizácie katolícky kostol, kde povolia visieť kríž s Vykupiteľom, ale popri ňom musí visieť rozmerovo väčšia podobizeň Gustáva Husáka. Veľmi zaujímavé.

Čínska vláda uznáva iba etnickú a lingvistickú (sinotibetská jazyková rodina) existenciu Tibetu, inak obrovskú tibetskú oblasť rozčlenila na niekoľko administratívnych celkov.

Dalajláma nechce štátnu kontrolu

Tibetský duchovný vodca si chce svojho následníka určiť sám a odmieta menovanie svojho nástupcu režimom v Pekingu. Podľa agentúry Reuters pripravuje niekoľkodňové zhromaždenie najvyšších tibetských budhistických osobností, „osvietených mníchov“, ktorí na jeho radu rozhodnú o nástupníctve. Dalajlámova rada je ale jednoznačná: jeho nástupca nesmie byť narodený v Čínskej ľudovej republike a nesmie ho nominovať čínska vláda. Najlepšie bude, keď sa ako Tibeťan narodil už v Indii, môže to pritom byť muž alebo žena. Ale nemusí to tak nutne byť. Špekuluje sa (Reuters), že sa dalajlámom môže stať aj hollywoodsky americký herec Richard Gere (známy okrem iného z filmu Pretty Women s Juliou Robertsovou), ktorý sa stal budhistom. Ale to už sú fantasmagórie. Dnes je skôr v trende móda konvertovať na islam, prináša to veľké výhody. Nie až tak hercom, ale podnikateľom.

Autor je bezpečnostný expert.

173