Zbytočná megakonferencia o budúcnosti kontroly atómových zbraní

Momentálne je sledovanie šírenia nukleárnych zbraní mimo kontroly a svet sa už iba pochabo domnieva, že mier bol zachránený po skončení konfliktu Východ-Západ. Medzitým však vstúpili do hry mnohé „premenné“ veličiny.

Na pondelok 27. apríla zvolali na pôde OSN v New Yorku konferenciu (už jedenástu v poradí) o budúcnosti kontroly jadrových zbraní. Bezpečnostno-politicky sa toto podujatie, ktoré má trvať až takmer mesiac, chce venovať možnému oživeniu zmluvy NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní – Nuclear non-proliferation Treaty), ktorú vraj v dobrej viere podpísali USA a Sovietsky zväz v roku 1968 (v platnosti od roku 1970). Účelom zmluvy bolo preventívne zníženie stavu jadrových zbraní a zvýšenie mierového využitia atómovej energie. Zmluva bola už vo svojej podstate výrazne egoistická. Vyhradila si, že okrem vtedajších dvoch superveľmocí – USA a Sovietskeho zväzu – spoločne s ďalšími piatimi veľmocenskými krajinami, ktoré týmito zbraňami už disponovali pred rokom 1967 (Francúzsko, Veľká Británia a Čína), „atómovky“ nebudú vlastniť. Takže „nevlastníci“ mali po chlebe. Okrem týchto vtedajších majiteľov vojenského „jadra“ sa k zmluve pripojili prakticky všetci členovia OSN. Bol to tak trochu diplomatický chyták: iné štáty, okrem vyvolenej päťky, nukleárne zbrane proste nebudú mať. Stali sa signatármi krajín, ktoré také zbrane ešte nemajú a zaviazali sa nevyrábať a nešíriť ich. Slovensko sa neskôr ako samostatný štát po rozdelení Československa k tejto zmluve tiež pripojilo.

Za svoj záväzok pri podpise na papieri dostali zmluvné „nejadrové“ krajiny ozajstnú cenu útechy: doterajší piati členovia nukleárneho klubu sľúbili, že budú postupne znižovať stavy svojej atómovej výzbroje. Vierohodná kontrola týchto záväzkov však neexistovala a dnes sa psychicky jednoznačne úchylný bývalý prezident Ruskej Federácie a napokon jej fingovaný predseda vlády (Dmitrij Medvedev) otvorene vyhráža Európe použitím nukleárnych zbraní, ak „Rusom“ na Ukrajine Európa „nedá“ a bude robiť prekážky pri opätovnom dobytí „Maloruska“ veľkým Ruskom.

Inflácia zmlúv o jadrových zbraniach sa dá rátať na tucty

Nie je treba všetky tieto zmluvy – hlavné aj čiastkové – vymenúvať, je ich veľa, ale svet sa o také haraburdy už nestará. Zmluva „NPT“ je zmluva dvoch bývalých superveľmocí (jedna z nich tú superveľmocenskú pozíciu nezvládla). Ibaže krajín, ktoré majú nukleárne zbrane a usilovne pre ne vyvíjajú aj nosiče, je dnes dvojnásobok. Niektoré z týchto štátov sa týmto arzenálom chvália (Severná Kórea), iné to nikdy nepriznali a pod zmluvu sa ani nepodpísali (Izrael), ďalšie ho majú na vzájomné odstrašenie (India, Pakistan), iné sa k získaniu tejto zbrane jednoznačne usilujú (Irán). Ibaže tu existujú úplne neschopné medzinárodné kontrolné mechanizmy. OSN je v tomto smere na predposlednom mieste hneď od konca.

Začínajúca konferencia v New Yorku o vzkriesení nejakej podoby pôvodnej „NPT“ žiaden rukolapný výsledok neprinesie napriek tomu, že sa na nej zúčastnia zástupcovia takmer všetkých členských krajín OSN (191 zo 193 podľa Reuters a iných). Ide skôr o to, nejakým spôsobom uspokojiť svetovú aktívne politickú verejnosť. Každý by mal vedieť, že na tomto „new-york-OSN-áckom“, vyše tri týždne trvajúcom pohodovom posedení sama OSN nevyrukuje s ničím iným než so záverečným komuniké, v ktorom sa hovorí, že výhľad na svetový mier bez jadrových zbraní sa vyvíja dobrým smerom.

Predpokladám, že súčasní predstavitelia zahraničnej politiky Slovenskej republiky vydajú – ak vôbec – sľubné vyhlásenie v tom zmysle, že slovenským občanom nič nehrozí a na bezpečnostných problémoch sveta Slovensko primerane pracuje.

Autor je bezpečnostný analytik.

143