Danko hľadá tretiu ruku

Existujú politici, ktorí vstúpia do miestnosti a všetci stíchnu. Potom existujú politici, ktorí vstúpia, zvýšia hlas, zabúchajú po stole, vyhrážajú sa odchodom, no nakoniec zistia, že stôl vlastne patrí niekomu inému. A presne v tomto medzipriestore dnes stojí predseda SNS Andrej Danko.

Treba uznať, že sa snaží. Tlačové konferencie striedajú vyhlásenia a človek má občas pocit, že ak by sa Slovensko zajtra ocitlo pod útokom mimozemšťanov, Andrej Danko by už o hodinu stál pred mikrofónom a vysvetľoval by, prečo s formou ich príletu zásadne nesúhlasí. Lenže politika nie je súťaž v rozhorčení.

Politika je ako rodinná oslava. Môžete celý večer kričať, že strýko Jožo nemá pravdu, že sa mýli a že to takto ďalej nejde. Ale ak pri každej hádke nakoniec poslušne zostanete sedieť, dáte si ešte dva rezne a na záver si so strýkom pripijete na zdravie, rodina veľmi rýchlo pochopí, že revolúcia sa opäť odkladá.

Keď ti stoličku držia vlastní nominanti

Presne tento syndróm „odloženej revolúcie“ dnes valcuje SNS. Andrej Danko už mesiace kritizuje kroky vlády, hromží na Roberta Fica zakaždým, keď v Bruseli podporí Ukrajinu, a vytvára dojem, že koalícia stojí pred historickým rozkolom. No na druhý deň ráno vláda zasadá ďalej a Slovensko zistí, že opäť len hrmelo, ale nepršalo. A preto majú v SNS deficit politickej vlahy.

V slovenskej politike sa totiž strach nenosí a už vôbec sa neodpúšťa. Volič možno nečíta vládne dokumenty, ale dokonale rozumie rozdielu medzi človekom, ktorý ide skočiť do vody, a človekom, ktorý tri hodiny stojí na mostíku v plavkách a vysvetľuje, prečo by bol ten skok správny.

Najväčším problémom predsedu SNS pritom nie je Smer. Je ním história. Tá je k SNS mimoriadne krutá a pripomína prísnu učiteľku matematiky, ktorá vám už štvrtýkrát zadá ten istý príklad a vy stále dookola dostávate rovnaký, chybný výsledok.

Vzorec je pritom jednoduchý: SNS vstúpi do vlády so Smerom. Smer rastie. SNS vysvetľuje. Potom príde volebná noc a národniari zistia, že ich voliči odložili do politického skladu vedľa strán, z ktorých nám v pamäti zostalo už len vyblednuté logo.

Je to zvláštny úkaz. Niečo také, ako keď si kúpite krásnu rastlinu, pravidelne ju polievate, hnojíte, staráte sa o ňu, a po štyroch rokoch zistíte, že celú dobu rástla susedovi.

Dnes je táto matematika ešte krutejšia. Kým Andrej Danko hľadá stratenú odvahu, Rudolf Huliak nedávno v Aktualitách nahlas a brutálne úprimne pomenoval realitu, z ktorej predsedu SNS mrazí: kľúčoví ministri sú dnes spojencami Roberta Fica, nie jeho. Ak by padli, padne celá “vládna konštrukcia”. Andrej Danko tak sedí na stoličke, ktorej nohy držia v rukách ľudia s úplne inou politickou agendou. Ak tú stoličku prestanú držať, nepadne vláda, ale SNS.

Kto len zvoní, ten nevládne

Kedysi SNS súperila na domácom piesočku najmä so Smerom. Dnes jej na jednom pleci sedí dravá Republika, ktorá národniarov doslova vysáva zaživa, a na druhom pleci zvyšok kollárovskej partie – kde jeden má monopol na „pravdu“ a druhý tvrdí, že „sme rodina“.

Všetci títo noví dravci hovoria sklamanému voličovi to isté: „Ak chcete tvrdý protest, voľte nás. Ak vám stačí kompromis, nechajte si SNS.“

Lenže protestný volič si kompromisy nekupuje. Kupuje si čistú emóciu a pocit sily. Chce vidieť človeka, ktorý je ochotný vyraziť dvere, nie niekoho, kto len slušne zazvoní a následne sa ospravedlní, že zvonil príliš nahlas.

Najbližšie mesiace budú preto pre Andreja Danka kľúčové. Na jeseň padnú posledné zábrany, vypukne ostrá kampaň a na slovenskom dvore zvíťazia len tí najsilnejší psi. Slovenská politická scéna je plná cintorínov menších koaličných strán. Každá z nich si kedysi myslela, že bude rovnocenným partnerom. Každá verila, že sedí za volantom. A nakoniec zistili, že boli len spolujazdcami, ktorých šofér vyložil na prvom politickom vrakovisku.

Práve tam dnes smerujú oči Andreja Danka. Najväčšou iróniou tohto príbehu nie je to, že by tú povestnú ruku na búchanie do stola nevedel nájsť. On sa len panicky bojí chvíle, kedy by ju naozaj musel použiť. Lebo kým iba reční, stále je to len politika. Vo chvíli, keď udrie, prídu dôsledky. A tie bývajú na Slovensku oveľa hlasnejšie než akákoľvek tlačová konferencia.

451