Z outsidera hudobný génius. Bacha ako skladateľa príliš neuznávali, aj tak sa do dejín zapísal zlatým písmom

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Ako dieťa prišiel o oboch rodičov, vychovával ho starší brat, ktorý zásadne sformoval jeho hudobné smerovanie. Johann Sebastian Bach mal ťažkú povahu, napriek tomu sa stal hudobným mágom.

Nemecký hudobný skladateľ, organista a virtuóz Johann Sebastian Bach sa narodil v roku 1685 v nemeckom Eisenachu. Pochádzal v mnohopočetnej evanjelickej rodiny, v ktorej bola hudba tradíciou. Keď mal len desať rokov, postihla ho obrovská tragédia – zomreli mu obaja rodičia. Ako siroty sa ho ujal starší brat Johann Christoph, ktorý hral na organe. Práve on formoval budúce Sebastianove hudobné smerovanie, keď sa sa popri štúdiu od brata naučil komponovať a hrať na organe, privyrábal si však aj spievaním v zbore.  

Sebastian na sebe tvrdo pracoval, čo sa mu čoskoro aj vyplatilo. Získal povesť výborného hudobníka a zabezpečil si tak miesto organistu v nemeckom Arnstadte, kde vyučoval aj hudbu. No so žiakmi si príliš nerozumel a ľahké to s ním nemali ani jeho nadriadení. Často bol napomínaný, že so svojimi hudobnými zverencami málo cvičí.

Portrét J. S. Bacha. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Pravdou bolo, že Sebastian bol veľmi nezávislý a ťažko si nechával diktovať postupy od iných. Mnohí ho preto vnímali aj ako arogantného človeka. Určite mu na dobrom mene nepridalo ani to, že keď dostal mesačné voľno, aby mohol navštíviť známeho hudobníka, ktorého umenie ho uchvátilo, na 300-kilometrovú cestu sa vydal za ním peši a vrátil sa až o niekoľko mesiacov.

V roku 1707 sa oženil so sesternicu z druhého kolena Mariou Barbarou Bachovou, s ktorou mal päť detí, dve z nich však v detstve zomreli. V tom čase už však pracoval na dvore vojvodu Wilhelma Ernsta vo Weimare ako organista, kde si získal meno uznávaného umelca. Z tohto obdobia pochádza veľká časť Bachovho organového diela.

Prvá Bachova sonáta pre violu. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Od roku 1717 pôsobil ako kapelník na kniežacom dvore v Köthene, kde skomponoval aj šesť Brandenburských koncertov, ale aj viacero sonát a kompozícií. Neskôr sa druhýkrát oženil s Annou Magdalénou, podľa ktorej pomenoval aj súbor svojich diel Klavírna knižka Anny Magdalény Bachovej.

Od roku 1723 až do konca života pôsobil v Lipsku ako kantor pri chráme sv. Tomáša. Tam mu prepukol šedý zákal, ktorý mu neúspešne operovali. Zomrel slepý 28. júla 1750 vo veku 65 rokov.