Dnes má meniny: Jela
Nie, „nejtiváci“, teda tí, ktorí považujú angličtinu ako rodný, teda „native“ jazyk, sa cudzím jazykom neučia nie preto, že by boli leniví, ale preto, že ho väčšinou inde vo svete vôbec nepotrebujú. Keby sa v takej situácii, v akej je angličtina, nachádzala slovenčina, motivácia k učeniu sa cudzím jazykom by tiež nezaznamenávala nijaké rekordy.
Jednoduchý život „nejtivákov“ vo svete
Brit alebo Američan sa môže na čas presunúť do kontinentálnej Európy a nemusí disponovať žiadnymi naučenými zručnosťami, aby sa presadil. K úspechu a finančnému prežitiu mu stačí to najjednoduchšie, čo spravidla ovláda každý jedinec už od detstva: rodný jazyk. Mnoho ľudí alebo celých rodín ho angažuje alebo priamo zamestná, aby s nimi robil to jediné, čo dobre vie, aj keby inak nepoznal vôbec nič – bude s nimi intenzívne hovoriť po anglicky, aby sa vo svete nestratili, ak sa rozhodnú vytiahnuť päty do zahraničia. A tým zahraničím nebude Česko. To – podobne ako USA – tiež nemá zákon ustanovujúci češtinu ako úradný jazyk. Kto chce, naučí sa ho, kto nie, má smolu. Navyše československy tam môžete hovoriť aj z pozície ústavného činiteľa. Robil to aj bývalý český premiér Babiš a šlo mu to lepšie ako bývalému československému prezidentovi Husákovi.
Jazykový svet nie je spravodlivý
Ak chce príslušník malého národa dosahovať vo svete najvyššie méty, nestačí mu už ani angličtina, potrebuje okrem svojho jazyka poznať slušne ešte dva až tri ďalšie, ale to už ašpiruje na pôsobenie v obchodnej, diplomatickej alebo pedagogickej sfére. Po anglicky hovoriaceho „nejtiváka“ také problémy sužujú len zriedkakedy.
Na svete napočítate vyše 50 krajín, kde majú angličtinu ako štátny jazyk. Je takmer humorné, že k týmto štátom nepatria USA, tam nemajú žiadny úradný jazyk. Vychádza sa z toho, že kto chce v krajine uspieť, američtinu (tradične ju odborne nazývajú anglický jazyk v Amerike) si skôr či neskôr osvojí. Okrem tej solídnej päťdesiatky krajín, kde majú okrem iného jazyka alebo jazykov angličtinu zakotvenú priamo v ústavách alebo v základných zákonoch, existujú mnohé ďalšie štátne entity, kde je tento jazyk bežne rozšírený aj mimo vzdelané vrstvy obyvateľstva.
„Najtivákom“ nie je čo vyčítať, pohodlnosť nie je arogancia
Mnohí z tých, ktorým okolnosti nadelili angličtinu ako rodný jazyk, sa len zriedka dostanú do prostredia, kde by sa vôbec s nikým nevedeli kontaktovať a nevidia preto dôvod, aby sa nejakú cudziu reč učili. Majú to jednoduché aj v inštitucionálnom svetovom styku, kde angličtina zohráva úlohu, ktorú v staroveku v čase helénizmu zastávala gréčtina ako lingua franca, t. j. ako prostriedok dorozumenia medzi príslušníkmi rôznych etník. Angličtina je hlavnými jazykom alebo prvým medzi prvými v medzinárodných organizáciách ako OSN, NATO, Svetová banka, EÚ, Medzinárodný menový fond a veľa iných inštitúcií. A štatistika hovorí, že 65 % vedeckých publikácií vychádza práve v angličtine.
Preto si tí „nejtiváci“, ktorí sa naučia cudzí jazyk, zaslúžia vlastne obdiv. Neučia a nenaučia sa ho preto, že musia, ale preto, že chcú. Znalosť cudzích jazykov – túto v malých krajinách úplne prirodzenú otázku, totiž pri prijímaní do zamestnania v anglicky hovoriacich krajinách nepoznajú.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik