Dnes má meniny: Jaroslava
Poradca starostu Mariupoľa nedávno uviedol, že pitná voda v meste je po mesiacoch obliehania kontaminovaná rozkladajúcimi sa odpadkami a mŕtvolami. Rusi preto Mariupoľ uzavreli do karantény. Dnes je to približne 10-15 % obyvateľov denne, ktorí vykazujú príznaky cholery. Nemocnice ich ale prijať odmietajú – nemajú na to kapacity.
Neďaleké ruské mesto má pripravovať jednotky pre infekčné choroby v prípade vypuknutia cholery. A to v prípade, že by táto smrteľná choroba mohla postihnúť členov ruskej armády. “Situácia je skutočne dosť nebezpečná,” povedal Petro Andryuschenko, poradca starostu Mariupoľa. Zároveň dodal, že dúfa, že Rusi pustia do mesta epidemiologických expertov, buď ukrajinských, alebo medzinárodných, aby pomohli kontrolovať tamojšiu situáciu.
Andryuschenko opustil Ukrajinu krátko po začiatku vojny. Informácie o šírení choroby má od ľudí, ktorí v Mariupole stále sú. “Na čistú vodu musia ľudia hodiny čakať,” informoval na telegramovom účte. “V meste je medzi úradníkmi a ich nadriadenými stále častejšie počuť slovo cholera. Z toho, čo vidíme, už viac-menej začala epidémia,” dodal Andryuschenko. Taktiež hovorí, že je pokazený vodný systém. Nájsť pitnú vodu je už takmer nemožné. Jedla je málo a nie je dostupná žiadna elektrická energia ani služba mobilného telefónu. Navyše Rusko blokuje obyvateľov v odchode.
Riziko šírenia cholery potvrdil aj ukrajinský námestník ministra zdravotníctva Ihor Kuzin. Prvý prípad začali preverovať 1. júna.
Správy o možnom šírení prišli po varovaní mestskej rady
Tá iba týždeň pred prvými podozreniami varovala, že mesto je na pokraji prudkého rastu infekčných ochorení: “Mesto sa doslova topí v odpadkoch a mŕtvolách. Telá hnijú pod troskami stoviek budov a to doslova otravuje vzduch.“ Centrálne zásobovanie vodou a kanalizačné systémy sú mimo prevádzky. Navyše, letné horúčavy iba urýchlili rozklad mŕtvych tiel, čím sa problém zhoršuje.
Starosta Mariupoľa Vadym Boychenko povedal, že “desaťtisíce ľudí môžu v spustošenom meste zomrieť na úplavicu a choleru.”
Mesto sa po viac ako dvoch mesiacoch krutých bojov a neustálom ruskom ostreľovaní ocitlo v rukách Rusov.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že sa vzdalo viac ako 1 700 ukrajinských bojovníkov vrátane desiatok zranených vojakov, ktorí sa liečia v nemocniciach v Donecku. Túto oblasť stále ovládajú ruské a separatistické sily. Medzinárodný výbor Červeného kríža informuje, že eviduje niekoľko stoviek ukrajinských vojakov ako vojnových zajatcov. Ruskí predstavitelia označili obrancov Mariupoľu za “nacistických zločincov”.
Pre Ukrajincov boli obrancovia Mariupoľa zdrojom morálky. Celé mesiace ospevovali vojakov, ktorým sa darilo udržiavať mesto pred vpádom ruských vojsk, a to napriek neustálemu ostreľovaniu a zjavnej palebnej prevahe Ruska.
“Hlavným cieľom bolo zadržať nepriateľa, a to sa im podarilo tak dlho, ako to len bolo možné. Ďakujem našim hrdinom, našim obrancom, že držali pevnosť Mariupoľ tak dlho,” povedal starosta Mariupoľa Vadym Boichenko.
Prečo chcelo Rusko Mariupoľ?
Mariupoľ sa nachádza medzi Krymom, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014, a oblasťou východnej Ukrajiny Donbas, z ktorej veľkú časť už ovládali separatisti podporovaní Ruskom. Väčšina súčasných bojov prebieha práve v regióne Donbas.
Ruský prezident Vladimir Putin uznal “nezávislosť” dvoch oblastí – Donecka a Luhanska (obe ľudové republiky) – ešte pred inváziou. Tie od roku 2014 čelili stálej ruskej agresii.
Ovládnutím Mariupoľa Rusko upevnilo svoj pozemný most na Krym a teraz ovláda celé severné pobrežie Azovského mora.
Čo ale Ukrajinci?
Z krátkodobého hľadiska boli ukrajinskí vojaci v Mariupole na mesiace odrezaní od zvyšku ukrajinských ozbrojených síl. Odhaduje sa, že v čase, keď ich zálohovali do Azovstaľu, ich v meste zostalo len niekoľko tisíc.
Krajina sa snaží o návrat týchto vojakov prostredníctvom výmeny väzňov. ”Chcem zdôrazniť, že Ukrajina potrebuje živých ukrajinských hrdinov,” povedal Zelenskyj.
Z dlhodobého hľadiska bol Mariupoľ pre Ukrajinu dôležitým hospodárskym centrom pre svoj štatút prístavného mesta. V čase mieru je to centrum na export ukrajinskej ocele aj obilia. Tento status už ale zmenila vojna.
Najväčší dopad by nastal, keby sa vyjednané urovnanie rozdelilo mimo časť Ukrajiny. Podľa Liama Collinsa, plukovníka vo výslužbe špeciálnych síl americkej armády, “to Ukrajina nebude chcieť urobiť po rokoch 2014 a 2015, keď Rusko prevzalo časť východnej Ukrajiny. Ale nikdy nehovorme nikdy. Vždy je všetko možné.”
Ak Rusko bude dlhodobo držať Mariupoľ, čím zabráni Ukrajine v prístupe k Azovskému moru, poškodí to ukrajinské financie a ekonomickú udržateľnosť, čo bude brániť schopnosti krajiny predávať a odosielať svoje produkty.
“Je to súčasť širšieho úsilia efektívne odrezať Ukrajinu od prístupu k moru, ktoré je skutočne dôležitou súčasťou ukrajinského hospodárstva a obchodu,” napísala Rita Konajevová na Twitteri, expertka na ruskú armádu z Georgetownskej univerzity.
Priebeh bojov a zameranie na oceliareň Azovstaľ
Mariupoľ bol stredobodom záujmu ruskej armády od začiatku jej invázie. Ruské sily ho dosiahli len niekoľko dní po začatí invázie 24. februára a obkľúčili mesto začiatkom marca.
Počas týždňov intenzívnych pouličných bojov a neúnavného ostreľovania Rusko zatláčalo ukrajinské sily stále ďalej a ďalej, až kým ich nedostali k oceliarni Azovstaľ v Mariupole. Vtedy už boli chrbtom k pobrežiu, pričom nemali kam ustúpiť.
21. apríla ruskí vojenskí predstavitelia vyhlásili víťazstvo v Mariupole po dobytí zvyšku mesta.
Humanitárna situácia v meste bola podľa ľudí, ktorí utekali pred vojnou od marca do mája, žalostná. Obyvatelia odchádzajúci z Mariupoľa jednotne opisovali nedostatočný prístup k jedlu, vode, teplu či komunikáciám. Mnohí boli celé týždne ukrytí v pivniciach, pretože okolo nich neustále padali granáty a prebiehali nálety.
Niektoré z najviac šokujúcich momentov vojny sa odohrali v Mariupole vrátane zničenia pôrodnice a útoku na mestské divadlo, kde sa ukrývalo viac ako 1000 civilistov.
Keď boje prišli do oceliarne, stovky civilistov sa ukrývali v sieti podzemných bunkrov a tunelov závodu, ktoré sa datujú do sovietskej éry. ”Posledných pár dní, keď sme tam boli, som nadobudol presvedčenie, že oceliareň sa nám zrúti. Ako by mohla odolať takémuto bombardovaniu?“ napísal Alex Dybko, učiteľ angličtiny, ktorý sa v závode niekoľko týždňov ukrýval so svojou ženou a synom.
Čo ďalej?
Miestne úrady uvádzajú, že v meste zahynulo viac ako 20 000 civilistov. Škody v meste sú obrovské. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že v Mariupole, ktorý bol pred vojnou domovom pre asi 430 000 obyvateľov, zostáva asi 100 000 civilistov.
Pred pár týždňami Rusko zorganizovalo prvé novinárske zájazdy pre zahraničných novinárov, aby navštívili mesto. Od začiatku vojny to bolo pre médiá do značnej miery nebezpečné.
Americkí predstavitelia uviedli, že veria, že Rusko by sa ešte mohlo pokúsiť o anexiu oblastí Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny. Mariupoľ je súčasťou Doneckej oblasti.
“Domnievame sa, že Kremeľ sa môže pokúsiť usporiadať falošné referendá, aby sa pokúsil pridať “šmrnc” demokratickej alebo volebnej legitimity. To je priamo z hracej knihy Kremľa,” povedal Michael Carpenter, americký veľvyslanec Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu Európy.
USA nedávno vyhlásili, že nikdy nebude uznávať prekreslené ukrajinské hranice. Čo sa týka veľkej vojny, podľa nich môže Rusko vyhrať iba dobytím určitého územia. Koniec koncov ale prehrajú oba národy bez ohľadu na výsledok. Ide len o to, ktorý národ stratí viac…