Najprv k pojmu histrión, veľmi laicky: predstieraný herecký výkon, ktorým na seba chcete upútať pozornosť. Misia švédskej aktivistky Gréty Thunbergovej na skromnej lodi, ktorá mala priviezť zásoby potravín trpiacim gazanským obyvateľom, ktorí vraj umierajú od hladu, sa skončila. Na malej jachte nad skromným objemom potravín prevažovali váhou ale kamery, nie potraviny.
Takže začnime súčasný svetový príbeh od Adama. Slovenskom otriasol vražedný útok na škole v susednej krajine, konkrétne v štajerskom Grazi, po slovensky možno v „Gráci“. Ale nie je to v Grécku, je to druhé najväčšie mesto Rakúska, ak by niekto mal medzery v geografickom vzdelaní. Politické špičky Slovenska, vládne aj opozičné, vyjadrili Rakúsku sústrasť. A aby nie. To, čo bolo včera v Rakúsku, sa stalo „predpredvčerom“ v Srbsku a v USA sa strieľanie na školách alebo v nákupných centrách už dávno stalo národným športom.
Vo svetových médiách sa o vystrieľaní desiatky študentov kdesi v Rakúsku (kde to tak asi je?) mihli iba „flešky“, viac sa pozornosť sústredila na križiacku humanitárnu výpravu švédskej divej žienky, istej Gréty Thunerbergovej. Je to na prvý pohľad atraktívna sexi baba, ktorá patrí skôr do horných poschodí Hollywoodu ako na chudobnú jachtičku v Stredomorí. Jej púť na lodi pripomína rozprávky H. Ch. Andersena (čo nebol Švéd, ale mal k tomu ako Severan geneticky blízko).

Misia Grétky, ktorú by Andersen „bol býval“ rád spísal do rozprávky
Ako by môj obľúbený rozprávkar dnes asi nazval súčasné dianie v arabsko-židovskom konflikte? Navrhol by som mu titul rozprávky „Grétka a južné more“.
Inak, Gréta Thunerbergová, ktorá sprznila ideu ekológie a premenila ju v antisemitizmus (pardon, antisionizmus), sa vydala do teplých morských vôd, aby dodala zásoby od hladu umierajúcim arabským obyvateľom Gazy. Nie aby dodala zásoby jedla pre možno stále ešte žijúcich rukojemníkov unesených 7. októbra zo suverénneho izraelského územia. Išlo možno o pár kíl potravín, vážili určite menej ako kamery na lodi. A „histrionický“ trik sa v podstate vydaril. Po zásahu námorných síl Izraela (v rámci izraelských ozbrojených síl) loďku odtiahli do izraelského prístavu (údajne Ašdod), ponúkli posádke loďky kávu a jahňacie hamburgery, dámy odviedli „podpazuchy“ a potom ich všetkých vykopli domov. Trik sa úplne nevydaril preto, že Izraelčania si ich ako rukojemníkov nenechali v zálohe. „Zajatých“ hrdinov z loďky bolo okolo desať a údajne jeden (jedna) z nich bola bojovná antisionistická europoslankyňa. Takže, keď to veľmi skromne premeníme na mieru výmeny v izraelsko-palestínskom konflikte, tak čo tak vymeniť jedného Izraelčanmi uneseného europoslanca za tisíc europoslancov zo Štrasburgu? Lenže to už by tam nielenže nikto neostal, ale europarlament by sa numericky prepadol do deficitu.
Lenže čo potom? Cítil by som sa tu veľmi opustený a nechcem v Európe ostať sám obklopený slovenskými papalášmi v popredí s kontúrami Kremľa v pozadí. Europarlament bez europarlamentárov v izraelskom zajatí, a to myslím úplne vážne a bez žartu, by mi chýbal.
Ale možno by to bolo aj na niečo dobré. Aj v „babylonskom zajatí“ Židia spísali „babylonský talmud“ a bol to ešte väčší hit ako ten talmud jeruzalemský. Ale „eurotalmud“ z izraelského zajatia sa zostaviť nepodarí. Z krátkeho zajatia poslali z jachty šupom všetkých domov. Nemuseli čakať na Kýrosa a mudrovať o svete. To už ani podľa všetkých prohamastických príznakoch Grétka nemá za potrebné. Vyhodili ju ešte pred jeruzalemským zajatím.
Autor je bezpečnostný expert.
- Štát je mocný ochranca a zároveň tyran. Má však dve tváre – môže vám všetko dať, ale aj všetko vziať

- Terorizmus nespí, iba ho zatienili vojny – v Jemene, na Ukrajine, v Hormuzskom prielive. Izrael sa opäť ukázal ako odolný hráč

- Investigatívna séria: Ako Moslimské bratstvo, katarské petrodoláre a Erdoğanov vplyv menia tvár Európy

- Tichá spálňa v ére prepracovanosti. Prečo sa nám zo vzťahov vytráca intimita a ako ju vrátiť skôr, než bude neskoro

- Slovenská vládna garnitúra stráca spojenca, ale nič vážne sa nedeje. Ide len o malé zemetrasenie v Srbsku

- Prečo sa bojíme zmeny viac ako smrti? Platón to vedel už pred 2 400 rokmi, no my radšej hnijeme v komfortnej tme

