Mestské pozemky menia majiteľa bez súťaže: V Holandsku exploduje škandál okolo kontroverzného primátora a mešity

Holandské mesto Arnhem čelí obrovskému politickému zemetraseniu a podozreniam z netransparentného kšeftovania s majetkom. Samospráva pod vedením kontroverzného primátora Ahmeda Marcoucha pridelila vzácny, strategický pozemok nadácii stojacej za mešitou Ayasofya – úplne bez verejnej súťaže. A to napriek tomu, že o parcelu bleskovo prejavili reálny záujem komerční investori.

Prípad sa týka lukratívnej parcely v priemyselnej a obchodnej zóne Westervoortsedijk. V čase, keď samotné mesto deklarovalo akútny nedostatok a obrovskú vzácnosť voľných podnikateľských plôch, sa súpis dostupných pozemkov rýchlo tenčil. Namiesto toho, aby samospráva vypísala štandardnú, transparentnú súťaž pre všetkých záujemcov, udelila exkluzívne práva na pôdu nadácii spojenej s mešitou Ayasofya priamo za zatvorenými dverami.

Ignorovaní investori a tiché predlžovanie termínov

O parcelu pritom bojovali aj iné subjekty – medzi nimi aj známy realitný developer Triavesta, ktorý mal s pozemkom jasné a lukratívne komerčné plány na vybudovanie nových obchodných priestorov prinášajúcich mestu dane. Vedenie mesta o týchto ponukách preukázateľne vedelo ešte predtým, než v januári 2021 pridelilo mešite exkluzívnu rezerváciu.

Táto dohoda mala pritom pôvodne platnosť iba dvanásť mesiacov a po jej uplynutí sa mala pôda automaticky vrátiť na otvorený trh. To sa však nestalo. Hoci rezervačná lehota dávno vypršala a mesto bolo viazané prísnymi pravidlami rovnakého zaobchádzania, pozemok sa do transparentnej súťaže už nikdy nevrátil.

Najväčší šok však prichádza v časovej osi: Arnhem napokon podpísal finálnu kúpnu zmluvu s mešitou až v januári 2025 – takmer 21 mesiacov po tom, čo uplynuli všetky zákonné a zmluvné lehoty. Na parcele sa tak definitívne rozbieha výstavba rozsiahleho islamského komunitného centra s kapacitou až pre 500 návštevníkov.

Pozadie napojené na Millî Görüş a milióny zo zahraničia

Skutočný rozmer celého prípadu však nevstáva len z netransparentného predaja, ale najmä z toho, kto za projektom stojí. Mešita Ayasofya totiž spadá do vplyvnej a radikálnej siete Millî Görüş (IGMG).

Táto organizácia sa dlhodobo nachádza pod drobnohľadom európskych spravodajských služieb. Napríklad nemecká domáca tajná služba vo svojich správach opakovane zdokumentovala, že IGMG sa pohybuje v širšom islamistickom prostredí a udržiava štruktúry prepojené na Moslimské bratstvo, ktoré sa tešia masívnej finančnej podpore zo zahraničia – predovšetkým z ropou a plynom prekypujúceho Kataru.

Muž na čele mesta hľadaá inšpiráciu u radikálov

Olej do ohňa prilieva aj samotná minulosť a názory primátora Arnhemu. Ahmed Marcouch (strana PvdA) stojí na čele mesta od roku 2017. Bývalý holandský poslanec marockého pôvodu má za sebou kariéru hovorcu zväzu marockých mešít v Amsterdame.

Marcouch už v minulosti čelil ostrej kritike holandskej opozície, keď sa zistilo, že ho v jeho svetonázore hlboko inšpiroval Sayyid Qutb – jeden z najvplyvnejších a najradikálnejších ideológov Moslimského bratstva, ktorého myšlienky často tvoria podhubie pre radikalizmus.

Keď spáchajú komunálni politici taktické kroky v prospech náboženských lobistických skupín a ignorujú vlastných podnikateľov, vyvoláva to desivé otázky o tom, kam smeruje správa vecí verejných v západnej Európeto. Prípad z Arnhemu tak nie je len lokálnou stavebnou kauzou, ale mrazivou výstrahou o tom, ako sa moc a majetok mestských častí potichu presúvajú v zákulisí.