Opäť povolebná patová situácia a zdanlivo neriešiteľný rébus po parlamentných voľbách v Izraeli

Všetky politické strany v Izraeli tvrdili, že voľby konané 27. októbra 2026 majú „zásadný význam“. Ibaže v tomto štáte sú tradične každé voľby tie najdôležitejšie a majú „zásadný význam“. Je možné staviť sa bez rizika prehry, že na Slovensku v budúcom roku tiež pôjde o najdôležitejšie voľby so „zásadným významom“. V židovskom štáte je to však iné. Tam ide vždy o to, či byť, alebo nebyť…

Išlo po dlhom čase o voľby až po tom, ako vláda odslúžila riadne celé volebné obdobie. Len tak na okraj, v období 2015 – 2022 išli Izraelčania k urnám šesťkrát, roku 2019 dokonca dvakrát, takže v podstate vybehli k urnám každý rok. Išlo tiež o prvé voľby po bezprecedentnej masakre zo 7. októbra 2023. Volebná účasť bola rekordná, izraelská Ústredná volebná komisia uvádza 77, 7 %.

Súperili medzi sebou dva veľké a jeden menší volebný blok:

Blok proBibi (Bibi je prezývka niekoľkonásobného izraelského premiéra Benjamína Netanjahua)

Blok antiBibi (v popredí sa profiluje generál G. Eizenkot)

Arabský blok (nemá jasného vodcu)

Prvé dva bloky boli relatívne vyrovnané, arabský blok bol prirodzene najslabší, ale dá sa ho nazvať nekorunovaným víťazom, dokázal maximálne zmobilizovať svojich voličov. Ak vo voľbách 2022 dostal 10 mandátov, teraz ich takmer zdvojnásobil. Keďže v Knesete zasadá 120 poslancov, na zostavenie vlády je ich potrebných 61, hoci s týmto minimálne potrebným počtom potom vlády v Izraeli dlho nevydržia. Podľa výsledkov získali „bibisti“ 53, „antibibisti“ 48 a Arabi 19 kresiel. Arabský blok sa tak stal jednoznačným jazýčkom na váhach, bez jeho pomoci oba sionistické bloky nie sú schopné získať v Knesete väčšinu. Vnútri menovaných troch blokov však panuje všetko, len nie unifikačná idea. Čo strana, to vlastná agenda.

Roztrieštenosť panuje

Súčasný proBibi blok pozostáva z principiálne pravicovej strany Likud premiéra Netanjahua, strany Židovská sila pod vedením Ben Gvira, ďalej strany Náboženskí sionisti B. Smotriča a dvoch náboženských strán – Šas (voľne Sefardskí strážcovia), čo je strana sefardských a blízkovýchodných Židov a strany aškenáziovských (európskych) Židov Zjednotený judaizmus Tóry. Táto strana je nesionistická, Izrael má vzniknúť až po príchode Mesiáša, zatiaľ čo Šas je k sionizmu síce zdržanlivý, ale neodmieta ho tak príkro ako aškenáziovia. Obe tieto strany, ktoré volia najmä charedim (ultraortodoxní Židia), už dlho pijú sekulárnym (to neznamená nenáboženským) Izraelčanom krv. Majú totiž – podobne ako izraelskí Arabi – výnimku pri plnení brannej povinnosti. Kým sú ich strany vo vláde, blokujú zrušenie tejto výnimky, bez nich by každá vláda padla. Podľa kombinovaných prieskumov verejnej mienky je 72 % Izraelčanov za to, aby pre nich vláda zaviedla brannú povinnosť.

Problém spočíva v tom, že bez charedim by Izrael stratil náboženský charakter, bol by iba etnickým štátom Židov. Navyše sú to práve ultraortodoxní Židia, ktorí túto krajinu udržiavajú demograficky, pôrodnosť v ich rodinách (plus mínus 7 detí na jednu ženu) vysoko prevyšuje tú arabskú. Navyše, tvrdia charedim, my bojujeme nepretržite 24 hodín denne – modlitbami. Tým, ktorí bojujú v Gaze, Libanone alebo inde, a ich príbuzným, strácajúcim tam svojich blízkych, sa tento spôsob obrany židovského štátu nejako nepozdáva.

AntiBibi blok to má vo svojich radoch tiež pestré. Ide o zoskupenie centristickej strany Jašar (Rovno), stredopravej formácie SPOLU (expremiéri N. Bennett a J. Lapid), ľavicovej strany Demokrati (bývalí socialisti, resp. labouristi) a strany ruských repatriantov Jisrael Beitenu (Náš domov Izrael) pod vedením A. Liebermana, čo je radikálny politik odmietajúci kompromisy vo veci izraelskej bezpečnosti a štátnosti. Navrátilci z krajín bývalého Sovietskeho zväzu početnosťou takmer dosahujú stavy arabskej menšiny.

Arabský blok tvoria tri strany pod názvom Spoločná listina a strana Ra´am (hebrejská skratka pre Arabskú kandidátku). Ra´am sa štylizuje do umierneného rúcha, Spoločná listina sa vyznamenala tvrdením, že „Hamás je charitatívna organizácia“.

Slepá ulička

Izrael tak čelí ´vládotvornej´ priepasti. Môže si vybrať iba z troch možností. Prvou je široká koalícia vlády národnej jednoty (proBibi a antiBibi spolu). Pri vylúčení oboch ultraortodoxných strán a jastrabov Smotriča a Ben Gvira by to obe strany uhrali na väčšinu kresiel, nevie sa ale, či by Lieberman išiel do vlády s Netanjahuom, tí dvaja si zrovna netykajú. A zmierenie oboch blokov bude aj tak stáť nadľudské úsilie, predvolebná kampaň bola totiž mediálne veľmi brutálna. Ak Bibisti“ používali ľahké strelné zbrane, „antiBibisti“ nasadili ťažkú artilériu. Druhou možnosťou je, že jeden z blokov vytvorí koalíciu s Arabmi. To je azda možné so stranou Ra´am, s hamásistami zo Spoločnej listiny takmer nepredstaviteľné. Ale ak chce židovský štát fungovať musí to buď vyriešiť alebo sa riešenia vzdať.

V Izraeli to chodí nasledovne, začína sa pokusom číslo jedna. Izraelský prezident do 7 dní od oznámenia výsledkov spravidla (ale nemusí to tak byť) poverí víťaza volieb zostavením vlády. Času má poverenec 28 dní plus možnosť predĺženia o 14 dní. Ak sa pokus číslo jedna nevydarí, prezident v pokuse číslo dva poverí zostavením vlády lídra druhej najúspešnejšej strany (v danom prípade bloku). Má na to 28 dní, tentokrát už bez predĺženia. Po prípadnom neúspešnom druhom úsilí má teraz v rukách tretí pokus Kneset, ktorý zo svojho stredu ponúkne prezidentovi do 14 dní svojho kandidáta. Ak sa ani tretí pokus neujme, čakajú Izraelčanov predčasné voľby. To nič, sú na to už zvyknutí.

Treba si len povzdychnúť. No neboli tie „totáčske“ časy´ lahodné? Človek sa nemusel rozčuľovať, dokonca ani rozmýšľat, len sa usmieval.

159