Šikana si nevyberá. Takto prebieha bossing a mobing v slovenskej polícii

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Polícia SR

Mobbing a bossing sú prejavy šikany na pracovisku, ktoré sa vyskytujú okrem iných pracovísk aj v rámci Polície SR. Okrem polície, armády a štátnej správy sa s týmito prejavmi stretávame na rôznych pracoviskách. Práve polícia je orgánom ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Má byť vzorom.

S touto problematikou sa spájajú pojmy ako diskriminácia, právo na rovnaké zaobchádzanie medzi jednotlivcami. Nie je možné jednoznačne určiť pravé príčiny tohto spoločenského neduhu, avšak s istotou je možné vymedziť tento spoločenský fenomén na podmienky polície.

V polícii existujú rôzne stupne riadiacich pozícií, ktoré sú budované na základe nadriadenosti a podriadenosti. S úlohami vyplývajúci zo zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS je principiálne viazaná zložka povolania, ktorou je mlčanlivosť. Pri trestnej činnosti alebo pri protispoločenskej činnosti (rodinkárstvo a klientelizmus) však platia výnimky.

Práve polícia, prokuratúra a súdnictvo, ale polícia obzvlášť, je prešpikovaná rodinnými väzbami, rodinnými klanmi a umiestňovaním rodinných príslušníkov na lukratívne funkcie. Skostnatenosť a byrokratizmus v rozhodovaní o personálnych otázkach, neprehľadné a netransparentné výberové konania umožňujú vstup do riadiacich funkcií ľuďom, ktorí si z pozície nadriadeného liečia svoje komplexy.

V polícii existujú dva subjekty odborového združenia, tzv. Nové odbory a Odborový zväz polície. Pri prejavoch šikany by sa mal konkrétny jedinec obrátiť s prosbou o pomoc práve na odbory. Problém je v tom, že funkcionári výkonných zložiek polície sú členmi odborov a je pravidlom, že sa väčšinou poznajú.

Mobing a bossing sa prejavujú v kolektíve. Plnenie nezmyselných úloh, najmä takých, ktoré sa netýkajú vašej kvalifikácie. Nadriadený pridelí pokynom niektoré z úloh, ktoré má plniť váš kolega, vám. Dotyčný kolega nie je pri tom vôbec zaťažený a navyše vysedáva u nadriadeného v kancelárii na kávičke a smeje sa. Tým sa tlak na šikanovaného stupňuje, nasleduje zosmiešňovanie v kolektíve, kritizovanie, obviňovanie. Preto sa veľmi často vraví, že je lepšie byť ticho a nevytŕčať. 

Pri stretnutiach s kolegami a nadriadenými sa mobbing a bossing prejavuje skrytým ohováraním, nedostatočným docenením s cieľom “odstaviť jedinca”. V policajnej branži sa šikana prejavuje spracovávaním tzv. snímok dňa. Časový harmonogram plnenia úloh za 8-hodinový pracovný čas spracováva iba obeť šikany, ostatní kolegovia sa len prizerajú. Ak sa jedná o kombinované činnosti, kde je potrebné použiť napríklad motorové vozidlo, tak šikanovanému nadriadený odoprie jeho poskytnutie. Stretol som sa so situáciou, keď to došlo až do stavu, že podriadený policajt písomne upozornil na hrozbu trestného oznámenia, ak takéto premyslené útoky neprestanú. Čo je však cieľom tohto správania? Zbaviť sa jednotlivca. Na základe kritiky jeho práce. Tak, aby bol nakoniec nútený opustiť svoju pozíciu a hľadať si nové zamestnanie. 

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Polícia SR

Pri predkladaní návrhov na realizáciu prípadov nie je nadriadený povinný súhlasiť s postupmi. Ale ak niekoho na prípade nechá dlhodobo pracovať samého, naproti tomu ostatní členovia kolektívu pracujú v mikrotímoch a skupinách, je potrebné reagovať. Zbierať informácie, vyhodnocovať a zadokumentovať ich je náročné a policajná práca je vo všeobecnosti tímová. Cieľom mobingu a bossingu je čo najviac psychicky a fyzicky poškodiť podriadeného. Nakoniec kolegovia ostanú chladní a ohovárajú človeka, ktorý je v konflikte s nadriadeným. Nadriadený svoje kroky neraz koordinuje s ostatnými, radí sa a koná premyslene s cieľom škodiť.

Jednou z foriem šikany je aj zaradenie na nekvalifikované činnosti, kedy reálne hrozí, že napriek snahe o kvalitné výsledky sa jednotlivec nemôže plnohodnotne zúčastňovať na odborných činnostiach. Napriek tomu, že stav polície na Slovensku je dlhodobo poddimenzovaný v klasických policajných činnostiach.

Vrcholom je, keď nadriadený otvorene pred kolektívom uvedie, že si neželá, aby sa hocikto stýkal alebo rozprával s človekom, proti ktorému jeho agresia smeruje. Obzvlášť to platí, keď je šikanovaná napríklad žena. Tu je však už potrebné využiť žalobu a brániť sa súdnou cestou.

Niektoré konania, pri ktorých je možné preukázať prospech (snaha o odchod zo zamestnania), môžu napĺňať aj skutkovú podstatu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dokazovanie je však ťažké, svedkovia sa boja vypovedať, ale hlavne sa boja straty zamestnania. V takom prípade je možné požiadať o štatút chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti. Na tento účel vznikol na Slovensku samostatný úrad, ktorý posudzuje konkrétne aspekty protiprávnej činnosti nadriadených. Vznikol nedávno a je kreovaný pod Úradom vlády SR. V prípadoch šikany a mobingu či bossingu je však možné obrátiť sa aj na Národný inšpektorát práce SR, ktorý poskytuje ochranu pred neoprávneným prepustením, to však treba zvážiť hlavne vtedy, keď vás nadriadený chce pripraviť aj o odchodné.

Psychoteror a šikana sú v každom prípade veľmi nepríjemným zážitkom, ale každý problém, ako je aj tento, má svoje riešenie. Väčšinou sa to však končí odchodom zo zamestnania a potom už ostáva iba obrátiť sa na právnika a vec riešiť súdne.

Autor je investigatívny novinár.