Bezpečnostný sviatok pre severské krajiny. Fínsko konalo z pudu sebazáchovy, na hlavnom sídle NATO už hrdo veje jeho zástava

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Fínsko dlhý kus svojich moderných dejín bolo rozorvané medzi záujmami Švédska, Ruska a Nemecka. Počas studenej vojny patrilo spolu so Švédskom, Írskom, Švajčiarskom a Rakúskom medzi tzv. európskych „neutrálov“, ku ktorým sa ako „neangažovaná“ v Európe hlásila aj bývalá Juhoslávia. Andorru, švajčiarsko-rakúsky hybrid Lichtenštajnsko, Vatikán a Monako nezahŕňam.

Fínsko je však špecifický problém v tom, že bolo dlho (nebudem čitateľa obťažovať historickou chronológiou) súčasťou Ruska, viedlo s ním kruté vojny, vyhnalo fínskych boľševikov a po druhej svetovej prekĺzlo Stalinovmu Sovietskemu zväzu medzi prstami. Nedostal ho späť do ruského košiara.

Fínsko nemá čo oslavovať, konalo z pudu sebazáchovy

Štvrtý apríl 2023 sa nestane pre Fínov tým, čím je štvrtý júl 1776 pre Američanov. V druhom prípade išlo o vyhlásenie nezávislosti od bývalej koloniálnej veľmoci, teraz bolo v hre riziko ďalšej závislosi od neokolonialistickej mocnosti.

Fínsko a Švédsko sa rozhodli pre NATO krátko po tom, ako Rusko prepadlo vo februári 2022 susednú Ukrajinu a vyšli najavo neskutočné ukrutnosti a vraždy à la SS páchané soldateskami ruského štátu. Obe krajiny dostali na vstup do Aliancie požehnanie svojich vlád, parlamentov aj verejnej mienky. Švédsko zatiaľ čaká na súhlas parlamentov Maďarska a Turecka. Fínsko sa dočkalo „zľutovania“ od oboch najvyšších legislatívnych orgánov týchto štátov preto, že na rozdiel od Švédska neprovokuje Turkov ani Maďarov kritikou.

Problémové krajiny blokujúce vstup

Dva štáty od samého počiatku avizovali, že Fínsko a Švédsko to nebudú mať s ratifikáciou v ich parlamentoch jednoduché. Turecko a Maďarsko. Súhlasiť s prijatím nových členov musia všetky členské krajiny do jednej. Každý štát schvaľuje prístup vo svojom parlamente samostatne, ale ak len jeden odmietne, má uchádzač smolu. To sa stalo Ukrajine v r. 2008.

Turecko smerovalo svoj nesúhlas k údajnej podpore Švédska členom Strany kurdských pracujúcich, ktorých Turecko považuje za teroristov. Ako podmienku súhlasu so švédskou integráciou do atlantického klubu si o. i. stanovilo vydanie niekoľkých príslušníkov tejto strany. Švédsko sa k takému kroku zatiaľ neznížilo. Vo veci Fínska Maďarsko takticky váhalo do poslednej chvíle, v jeho parlamente však nakoniec integráciu Fínska podporila drvivá väčšina poslancov vrátane Orbánovho Fideszu. Ozvali sa okrem iného aj hlasy apelujúce na etnickú ugrofínsku príbuznosť oboch národov.

Švédsko to bude mať v Budapešti ťažšie, pretože dlhodobo kritizuje Maďarsko za „autokratické vedenie demokracie“. Od predsedníckej krajiny EÚ bude Orbán žiadať uvoľnenie zadržiavaných eurofondov pre prepadajúcu sa domácu ekonomiku. Od krajiny, ktorá mala s Ruskom, resp. ZSSR minimálne dva historicky osudové strety – potlačenie maďarských revolúcií v rokoch 1848 a 1956 – je to hanba pre všetkých, ktorí odsudzovali ponižovanie maďarskej menšiny na Slovensku v 90. rokoch.

Ruská reakcia na vstup Fínska do NATO

Fínsko je bývalou kolóniou ruskej ríše vystavené brutálnej rusifikácii v dvoch hlavných vlnách (1999 – 1905 a neskôr 1908 – 1917). A je obeťou sovietskej agresie 1939 – 1940, ktorá Fínom ukradla 10 % ich územia. Ruská propaganda od 4. 4. 2023 chrlí vyhrážky, že „príde oslobodiť fínsky ľud“, lenže teraz to už nebude také jednoduché. Fínsko je v NATO a Rusko by útokom na Fínsko v mene jeho denacifikácie vyvolalo vedome svetovú vojnu. Rusko získalo 1 300 kilometrov hraníc so západnými „agresormi“, takže môže ostať kľudné: od NATO mu vojensky žiadna ujma nehrozí. Koniec koncov, Kremľu už visia na krku iné závažia, kde sa militaristicky angažuje: Podnestersko (okupuje ho), Sýria (ničí ju a umierajú tam jeho vojaci), Gruzínsko (okupuje jej časť) a Ukrajina (radšej bez komentára). Fínsko už nie je v poradí, to sa musí najprv rozpadnúť NATO, na čom Rusko pracuje prostriedkami hybridnej vojny vo viere, že Rusku/Sovietskemu zväzu navráti čižmám ruských vojakov bývalý veľmocenský lesk.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik