Oscarového Marlona Branda vylúčili zo školy pre nevhodný vtip. Na sklonku života si spísal scenár vlastného pohrebu

Bol jedným z najslávnejších hercov povojnovej doby a patril k najvplyvnejším ikonám filmového priemyslu v dejinách. Marlon Brando bol nepochybne sexsymbolom svojej éry, no málokto vie, že chcel vstúpiť do profesionálnej armády, aktívne sa angažoval v boji za ľudské práva a neskôr trpel psychickými problémami. Do dejín kinematografie sa zapísal najmä ako Don Vito Corleone v Krstnom otcovi (1972).

Marlon Brando sa narodil 3. apríla 1924 v Omahe v americkom štáte Nebraska do rodiny obchodníka s pesticídmi Marlona Sr., ktorého pôvodné meno bolo Brandeaux, a Dorothy, ktorá bola amatérskou divadelnou herečkou. Mal dve sestry Jocelyn (herečka) a Frannie (výtvarníčka).

Detstvo súrodencov bolo búrlivé, poznačil ho najmä alkoholizmus matky, ktorá na istý čas od svojho muža aj odišla. Marlon v škole nijako nevynikal, patril skôr k slabším žiakom, po jednom žarte ho dokonca vylúčili zo strednej školy v Libertyville. Tento incident jeho otca tak rozhneval, že Marlona poslal rovno do vojenskej akadémie Shattuck, kde mimochodom sám študoval, aby tam chlapca „naoučili móresom“.

Veľmi to však nefungovalo a aj tam mladý Brando narážal na autority. Keďže mu hrozilo, že ho vyhodia aj odtiaľ, zo školy radšej sám odišiel. Aby otcovi aspoň nejako vyhovel, chcel vstúpiť do armády, no kvôli pozostatkom z futbalového zranenia ho nevzali.

Rozhodol sa teda skúsiť život v New Yorku, kam nasledoval svoje sestry, keď mal devätnásť rokov. Zrejme po vzore sestry Jocelyn, ktorá sa venovala herectvu, sa prihlásil na herecký kurz v New School a následne v Actors Studiu, kde mohol zdokonaliť svoj talent zdedený po mame.

Už o rok neskôr debutoval na Broadwayi v hre s názvom – I Remember Mama (1944), o dva roky neskôr ho divadelní kritici označili za najsľubnejšieho herca na Broadwayi. V roku 1950 debutoval vo filme The Men, v ktorom si zahral vojnového veterána.

Ďalšie filmové úlohy mu už priniesli nominácie na ceny Academy Award. V 60. rokoch jeho kariéra prechodne upadla, veľký comeback mu priniesla rola šéfa mafie, Dona Corleoneho, v roku 1972 vo filme Francisa Forda Coppolu The Godfather (Krstný otec). Získal za ňu Oscara za najlepší mužský herecký výkon. Prestížnu cenu však odmietol na protest proti hollywoodskemu zaobchádzaniu s domorodými Američanmi.

V roku 1995 si zahral po boku Johnnyho Deppa v snímke Don Juan DeMarco, o šesť rokov neskôr zase ako starnúci zlodej klenotov v snímke The Score po boku Roberta De Nira a Edwarda Nortona.

Filmový velikán bol trikrát ženatý. So svojimi tromi manželkami mal päť detí. Ďalšie tri deti s ním mala jeho dlhoročná domáca – Maria Christina Ruiz. Jeho kariéru napokon výrazne poznačili konflikty s deťmi, obezita, ale aj značné psychické problémy. Na sklonku života sa utiahol do ústrania a keďže vedel, že jeho koniec sa blíži, detailne si pripravil scenár vlastného pohrebu. Zomrel v roku 2004 na pľúcnu fibrózu v nemocnici v Los Angeles vo veku 80 rokov.

• Tak odpočívaj v pokoji, milý Schengen. Zazvonil zvonec a … Ale veď dobre vieme, ako to s rozprávkami končí
• Počas okupácie robil poštára, tašku s listami občas zabudol v bare. Jaro Filip trpel nespavosťou, jeho vášňou bol klavír a počítačové hry
• N. Slovák: Voličom koalície sa páči idylka v krojoch. Politici predvádzajú slovenský Halloween, kým folkloristi plačú od zúfalstva
• Ďalšia eskapáda Turecka: Stavia sa do čela boja proti neveriacim a chce vybudovať moslimskú alianciu za oslobodenie Palestíny
• Hľadáte zaujímavé miesta, ktoré by ste mohli navštíviť? Jeden skrytý poklad Európy nájdete aj na Slovensku