Slovensko má veľmi "tvrdú" Vatikánsku zmluvu. Zasahuje aj do bežného života, napriek tomu bola podpísaná bez verejnej diskusie

Kde sa vzala Vatikánska zmluva? Súčasnosť by sme pokojne mohli nazvať vekom sociálnych sietí. Samé osebe sú neutrálne, toxický obsah a nenávisť tam prinášajú iba ľudia.

Niekoľko rokov žneme plody hybridnej vojny. Ohlupovanie a radikalizovanie sociálnych sietí už niekoľko rokov registruje aj SIS, neschopnosť čokoľvek voči tomu konať patrí medzi slovenské špecifiká. Je to akoby ste čakali, že vám pokazený vodovod zrazu začne fungovať.

Je to však aj tým, že všetky poschodia slovenskej politiky sú kontaminované rusofilmi, že dejepis na školách všetkých stupňov katastrofálne zlyhal. A my preberáme sploštený obraz vojny, ktorý je vnucovaný ruskými ideológmi. Generácie nechyrujú o zmluve Molotov – Ribbentrop, ak poviete staršiemu človeku na dedine, že sovietska armáda napadla Poľsko po boku Hitlera, vytiahne na vás vidly. A ak ho chcete ešte viac rozčúliť, povedzte mu, že Slovensko oslobodzovali vo veľkých počtoch Ukrajinci a Rumuni.

Inak, školstvo malo pod palcom mnoho období SNS. Keď si spomeniete na Slotu alebo Andreja Danka, nebudete sa viac čudovať jeho kvalitám. A tak vyliezajú aj vďaka sociálnym sieťam na povrch ďaľší a ďalší kostlivci v skriniach. Jedným z nich je Vatikánska zmluva. Zmluva, ktorá sa vraj nedá vypovedať, prijatá bez akejkoľvek verejnej diskusie. Týka sa vyučovania náboženstva na školách, oslobodenia cirkvi od daní, možností usporadúvať verejné zbierky, učebných osnov na cirkevných školách, výberu pedagógov a podobne. Štát sa v tejto zmluve vzdáva svojej suverenity a práva rozhodovať o mnohých aspektoch života. Je na mieste opýtať sa, prečo máme my – jediní na Slovensku takúto tvrdú zmluvu a prečo ju vtedajší politici podpísali bez verejnej diskusie. Sme sekulárny štát, agnostici, ale aj liberálni veriaci začínajú byť nervózni z čoraz väčšej kristianizácie verejného života. V správach sa hemžia obrázky biskupov žehnajúcich verejné budovy, dokonca už aj budovu SIS, ktorá by z princípu mala byť nestranná. Preto tu uvádzam citát z biblie: Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie. Už sme tu raz mali farský štát a vieme ako to dopadlo. Ak má byť niekto dobrý kandidát na verejnú funkciu, tak to, či je veriaci, by mala byť jeho súkromná vec a na parlamentný vŕšok by som umiestnil značku s preškrtnutým Bohom.

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér

722