Hrozí ďalšia občianska vojna, iba že by „USA“ Irán okupovali. To by bolo síce veľké gesto, ale obrovská hlúposť

Vojna na Strednom (pre niektorých Blízkom) východe sa na nás vyrútila z médií ako lavína a úplne zatienila rusko-ukrajinský konflikt. Momentálne počujeme každú hodinu niečo o situácii turistov, ktorí „uviazli“ v dovolenkových rajoch.

Všimnime si však aj rozkol v hodnotení izraelsko-amerického útoku v Česku a na Slovensku. V Česku ho vládne strany (až na „okamurovcov“) podporujú, na Slovensku nie, je to vraj v „rozpore s medzinárodným právom“.

Letecké údery a protesty: Hrozí teraz v Iráne občianska vojna?

Na Irán padajú bomby a z domov či bytov prinajmenšom v Teheráne (tak hovoria očití účastníci) zaznieva jasot. V uliciach už nie, iba exiloví Iránci v západných štátoch si taký luxus radosti a úľavy môžu dožičiť aj vo verejnom priestore. Môže obyvateľstvo v teokratickom štáte zvrhnúť vládu? Jedine pri férových voľbách, ale tie im režim nedovolí. V Pásme Gazy Arabi čakajú na také voľby už 20 rokov, v Iráne už takmer päťdesiat, ale tam vlastne také voľby nemali ani za šáha. Takže ostáva len občianska vojna. Ale aj potom musíte obyvateľstvo najprv vyzbrojiť, v iránskych vojenských skladoch je zbraní dosť. A nechať ľudí, aby si to s teokratmi vybavili sami, bez krvi a pomsty nepôjde. V Iráne po nedávnom brutálnom potlačení demonštrácií asi s havlovským heslom „nebudeme ako oni“ veľmi nepochodíte.

Nad Teheránom stúpa hustý dym, ozývajú sa explózie. S atmosférou v tomto meste sa v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine podelil očitý svedok. Veľké časti obyvateľstva útoky proti vlastnému režimu podporujú. Výbuchy pre Iráncov, nepochybne väčšinu, predstavujú šancu, po ktorej má nasledovať vytúžený kolaps režimu. To je však dané tým, že spojenecké útoky sa zameriavajú na cielené zabíjanie špičkových predstaviteľov režimu. Azar Gat, vojenský historik z Tel Avivskej univerzity, konštatuje, že „operácie Trumpa a Netanjahua“ nezahŕňajú pozemnú ofenzívu v Iráne, ale pokus o systematickú demontáž vojenských a bezpečnostných štruktúr Islamskej republiky.

Tento analytik, ktorého názor má váhu už preto, že je na mieste činu a pôsobí v ostreľovanom Tel Avive, dôvodí, že v Iráne nie je možné hovoriť o jednotnom opozičnom bloku. Bez vojenských nástrojov sa nepodarí zvrhnúť vládnucich ajatolláhov a mullov. Tí svoju silu ukázali pri nedávnych demonštráciách proti režimu, keď im podriadené bezpečnostné zložky kvantá neozbrojených pouličných protestujúcich doslovne vystrieľali.

Hierarchia vlády duchovných je zatiaľ železná

Kedysi som pre MZV SR robil podkladovú štúdiu o Iráne a trochu som sa pomermi v tejto krajine zapodieval, tak z toho skromného potenciálu čerpám. Na čele teokratického štátu bol po zvrhnutí šáha Réza Pahlavího (Univerzita Karlova v Prahe mu, tuším, v čase normalizácie udelila aj čestný doktorát) ajatolláh („znamenie Boha“) Rudolláh Chomejní, ktorý nastolil v Iráne vládu na čele s „Najvyšším vodcom“ (samozrejme, tiež ajatolláhom). Je to absolútny duchovný vodca, veliteľ ozbrojených síl a dáva červenú pečiatku pri rozhodovaní o štátnych a náboženských záležitostiach. Až pod ním uvidíme niekoľko najvyšších ajatolláhov, vysoko postavených učencov. Tí sú podradení Najvyššiemu vodcovi a zastávajú dôležité štátne funkcie. Majú právo vydávať „fatvy“, čo sú nespochybniteľné právne nálezy. A hlboko pod nimi na nachádzajú mullovia. Tí už fatvy nemôžu vydávať, ale ako drobné a početné duchovenstvo vykonávajú špinavú prácu v teréne. Títo absolventi náboženských škôl a najnižšie základné články režimu vedú modlitby a spravujú lokálne záležitosti. To znamená, že „buzerujú“ Iráncov a obyvateľstvo nimi pohŕda podobne ako kedysi vojaci v bývalom Sovietskom zväze politickými komisármi, vojaci v bývalom Československu politrukmi a vtedajší študenti učiteľmi z ústavov marxizmu-leninizmu. Preto Iránci bežne označujú svoj štát ako „republiku mullov“.

A keď si predstavíme, že za touto štruktúrou stoja represívne zložky ako armáda, Revolučné gardy, pracovníci tajných služieb a ich donášači, polovojenský Basídž – po perzsky „mobilizácia síl“ – a určité percento obyvateľstva (vraj 15 – 25 %), na zvrhnutie režimu „ľudom“ to nestačí. Musí sa rozložiť zvnútra, čo už nie je nepredstaviteľné.

Autor je bezpečnostný analytik.

328