Merz začína plniť predvolebný sľub a berie to od podlahy. Koniec chaotickej imigrácie z „Afro-Arábie“ do „bohatej“ Európy

Dá sa dlho diskutovať o tom, kto je v EÚ bohatý a chudobný. Oproti preľudneným krajinám Afriky a Stredného východu sú v EÚ takzvane bohatí všetci, aj keď sa (takmer) všetci občania EÚ sťažujú, že trpia.

Imigranti z krajín Afro-Arábie (ak neprichádzajú zrovna z Kuvajtu, Kataru alebo Saudskej Arábie), sa v azyle v náručí európskeho systému ale nemajú zle. Nemusia pracovať (niektorí to ale aj tak robia) a žijú na sociálnych dávkach.

Súčasné Nemecko už ale imigrácie má dosť a odmieta filozofiu svojej bývalej kancelárky

Tou bývalou kancelárkou bola, samozrejme, zatiaľ v histórii jediná žena na čele nemeckej vlády, Angela Merkelová. Držala sa európskych právnych noriem pre ochranu utečencov a razila heslo na spôsob „tu v Nemecku je miesta dosť“. Takmer by sa chcelo zacitovať legendárnu pieseň Jiřího Suchého: Chlapci a děvčata, pěstujte koťata, Země je kulatá, místa je tu dost. Lenže Nemecku sa táto politika neoplatila už preto, že sa po príchode imigrantov drasticky zvýšila zločinnosť a nemecký sociálny systém sa dostal za červenú líniu. Ústretovosť k legálnym pracovným silám alebo imigrantom, ktorými už dávno nie sú iba Turci alebo utečenci z Bosny, rozdelila nemeckú spoločnosť a Nemci pomaly zisťujú, že oni sami sú obklopení menšinovou väčšinou a začínajú žiť v getách. Viedlo to k nebývalému vzostupu úspešných ľavicových (podaktorí hovoria, že pravicových) extrémistických strán ako AfD – Alternatíva pre Nemecko.

Slovensko by nemalo brať imigračnú politiku v Nemecku na ľahkú váhu, ide o jeho kľúčového obchodného partnera, s ktorým si to slovenská vládna garnitúra (podobne ako s Českom) dosť skomplikovala. Treba konštatovať, že po začiatku imigračnej invázie afro-arabských utečencov do EÚ sa všetky slovenské vlády bez rozdielu politickej a pohlavnej orientácie postavili proti tlaku Bruselu a odmietali v tomto smere európske rady či vyhrážky.

Friedrich Merz sa s imigráciou prestal maznať

Nemecko, najľudnatejšia krajina EÚ a Mekka všetkých imigrantov, legálnych aj nelegálnych, už stratila prvenstvo v udeľovaní azylu. Systém EU pri udeľovaní azylu (citujem agentúru DPA) uvádza, že jedna krajina EÚ Nemecko predbehla. Minulý týždeň o výsledkoch „Agentúry EÚ pre azylovú politiku“ (EUAA) informoval aj list Financial Times. Za najzávažnejší dôvod pre odmietanie žiadostí o azyl v Nemecku považuje zvrhnutie režimu sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada. V Sýrii už dnes nemajú tyraniu, majú „netyraniu“. Doteraz sa každý utečenec z akejkoľvek arabskej krajiny (okrem mobilu mu všetky doklady ukradli piráti) vydával za Sýrčana. Teraz už také tvrdenie stratilo na váhe.

Nemecký kancelár, ako šéf spolkovej exekutívy, skôr zneužil, ako využil prevzatie moci v Sýrii opozíciou a použil svoj vplyv v novej spolkovej vláde, ktorej dominujú konzervatívci. Splnil tak svoj predvolebný záväzok – „dosť bolo imigrantov“! Iba sa tvári, že v Sýrii zavládla demokracia. Dobre vie, že to tak nie je a nebude. A ono to tak nebude.

No a ktorá krajina zosadila Nemecko na prvom mieste v azylovom prijímaní v rámci EÚ? Iste, nečlenské krajiny Európskej únie ako Švajčiarsko alebo Nórsko sú k imigrantom tiež veľmi štedré, ale vnútri EÚ sa na prvé miesto vypracovalo Španielsko. Prijíma dnes viac imigrantov ako Nemecko, ale nie je to z afro-arabskej oblasti. Je to z Venezuely, z ľavičiarskeho raja diktátorov. Iste, v Španielsku to majú ľahšie, lebo vedia relatívne dobre hovoriť po španielsky a nemusia chodiť na jazykové kurzy.

Autor je bezpečnostný analytik.

445