Nikita Slovák: Aj ten najhorší orchester musí mať dirigenta. U nás má schválenú doživotnú rentu a právo urážať, koho sa mu zachce

Tak ako väčšina mojich spoluobčanov, stal som sa nedobrovoľným komparzistom vo filme 50 odtieňov hanby. Som tam len postavička, ktorá s úžasom a hrôzou sleduje správy a so smútkom obzerá cenovky v obchodoch.

Jasné, totálna kríza tu ešte nie je, ale už ju cítime za dverami. Protagonistami filmu sú naši vládni činitelia. Arogantní, v tmavomodrých, vypasovaných a drahých oblekoch, postujúci na sociálne siete fotky z posilňovní, lebo tomu ešte ako-tak rozumejú.

Ďalšia kategória sú bezfarební klamári, popierajúci svoje vlastné výroky. Jediné, čo majú všetci spoločné, je drahý vozový park, predražené nákupy v rámci ministerstiev, ktoré berú ako svoje léna a totálna neznalosť problematiky vo svojich rezortoch. A ešte aj medzi nimi vyniká ministerka kultúry, ktorej sa podarilo zasadiť smrteľné rany erbovým kultúrnym inštitúciám, zlikvidovať niekoľko festivalov a podujatí s mnohoročnou tradíciou a znefunkčniť fond na podporu umenia. O prvenstvo sa s ňou delí šťuka na ministerstve zahraničných vecí, človek, ktorý okrem ruštiny neovláda žiadny cudzí jazyk a ako jediný z ministrov zahraničných vecí v Európskej únii sa fotí s Lavrovom. Jeho televízne vystúpenia sú v mnohom inšpiratívne, kam až sa dá zájsť pri recitácii kremeľských naratívov.

Každý, aj ten najhorší orchester musí mať dirigenta, u nás má dokonca schválenú doživotnú rentu a právo urážať, koho sa mu zachce. Politikov Únie, ktorá nás roky dotuje, nazýva imbecilmi, na jej stretnutiach alebo konzultáciách sedáva pravidelne sám a podarilo sa mu v rekordne krátkom čase doviesť Slovensko na dno všetkých rebríčkov a tabuliek. Je skutočnou príčinou toho, že čoraz viac mladých ľudí odchádza žiť mimo Slovenska. Prichádza s témami, ktoré stále viac rozdeľujú Slovákov, útočí na politiku omnoho úspešnejších krajín a aj vďaka jeho politike a benevolencii sa Slovensko stáva základňou ruskej hybridnej vojny. Množstvo politikov, ale aj ekonómov sa pýta, koho záujmy tento bojovník za ruský plyn vlastne zastupuje. Vykrúca sa, útočí, červený v tvári obviňuje opozíciu, vyhráža sa a blokuje sankcie. A potom zrazu súhlasí a my nevieme, čo za to dostal. Ako vraví Lao Tse – Pozoruj nočnú moľu ako doráža v noci do lámp, strmhlavo mení smer a vracia sa k nej a nehľadaj v jej konaní logiku, lebo ju nepoznáš. Ale ona ju pozná. Ja len dodám, že konanie proti všetkej logike nie je len špecialitou pána premiéra, jeho verný stúpenec Blaha spolu s profesionálnym synovcom vedú boj za česť chudobného robotníka Petra, zarábajúceho okolo troch tisíc eur, ktorému nedala pokoj dúhová zástava provokatívne vejúca na nádvorí najväčšieho zamestnávateľa na Slovensku, Volkswagenu.

A nebol by to Šutaj Eštok, keby sa nepripojil k príčinám našej hanby a neprisvojil si zásluhy za dolapenie ukrajinského kyberteroristu, autora výhražných mailov, ktoré zaplavili stredné a vysoké školy u nás a u susedov. Zároveň však zamlčal, že tento podlý Ukrajinec bol podľa všetkého platený z Ruska. Má výhodu oproti nám, čo sme v Česku pracovali a poznali nás, jeho, rodáka z Budkoviec nepozná nikto. Naša hanba.

Autor je režisér a publicista.

327