Všetci ubližujú Slovensku, už aj emisári Európskej komisie, ktorí "trepú" o rozkrádaní eurofondov

Misia Výboru Európskeho parlamentu v SR sa uskutočnila koncom mája a prišla k poznatkom, že eurofondy, ktoré sú financované ľuďmi z najviac platiacich členských krajín EÚ, sa vraj na Slovensku rozkrádajú. No taká bezočivosť!

Každý vie, že tento samozvaný výbor nenávidí Slovensko a chce ho potrestať za to, že nechce podporiť osemnásty balík sankcií Ruska proti EÚ, ktorá podporila agresiu banderovcov, ktorí pri neúspešnom útoku ukrajinských špeciálnych síl na Moskvu sa na predmestí tohto hrdinského mesta dopustili zverských masakrov. A dnes Moskvu každodenne bombardujú a zabíjajú ich tam a zabíjajú.

Slovensko sa nedá, bude tvrdo stáť za svojimi národnoštátnymi záujmami

Ale nechajme sarkazmy bokom. Slovenská vládna oficialita po srdnatých vyhláseniach o hrdosti a suverenite zaradila spiatočku, aby z konfliktu nevycúvala ako zbitý pes s poklesnutým chvostíkom. EÚ ho najskôr nechá z konfliktu odísť so cťou podobne ako USA nenechali Sovietov po ich galibe v karibskej kríze odísť zahanbených. Washington pristúpil na „stiahnutie“ rakiet (Jupiter) z Turecka, ale to plánoval už dávno predtým. A nahradil ich rýchlo inými, výkonnejšími. Lenže sovietskemu „gensekovi“ Chruščovovi tento „výprask“ od imperialistov rýchlo zrátali a mal šťastie, že nevypadol z okna, mohlo to dopadnúť horšie.

Slovenský premiér tiež veľmi rýchlo pustil do gatí, s prázdnou ho z Bruselu odísť nenechajú, to patrí k diplomacii. Ibaže v EÚ rozpútal debatu o zmysle jednomyseľnosti pri rozhodovaní v Európskej rade, čo je neudržateľný princíp, podobne ako v Severoatlantickej aliancii. Ale návrhov na zmenu hlasovania v Európskej rade padlo už niekoľko a boli až veľmi proporcionálne. „Malé“ krajiny ako napr. Luxembursko, Portugalsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Írsko alebo Malta by mohli byť jazýčkom na váhach, ale nesmeli by svojim právom veta blokovať jednotnú politiku EÚ. Ozvú sa výkriky o „totalite Európskej únie“, ale nikto predsa nebráni Slovenskej republike z tejto nadnárodnej organizácie vystúpiť. Stačí rozhodnutie občanov danej krajiny. Ale rozhodnutie vystúpiť z EÚ (nehovoriac o vystúpení z NATO) by bolo automatickou samovraždou a nie je vôbec isté, že by ich tieto organizácie ešte niekedy, po „vytriezvení“, chceli naspäť.

Prosíte si Slovakexit? Stačí málo

Postačí žiadosť slovenskej vlády poslanú do Bruselu. Predtým je ale nutné spýtať sa zástupcov „ľudu“, tí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky. Slovenskú republiku prijali po jej žiadosti o vstup iba na základe referenda a v prípade, že väčšina právoplatných voličov (na Slovensku je potrebná účasť 50 %, aj keby to bolo 50, 001 %), a ak by to bolo menej, Slovensko by do EÚ neprijali. Ak slovenská vláda vypíše „ľudové hlasovanie“, môže položiť občanom jednoduchú otázku: Ste za členstvo Slovenskej republiky v EÚ?

Táto otázka je už vopred odsúdená na neúspech, 50 % potrebných účastníkov by sa k referendu alibisticky nedostavila. Ale šlo by to aj „šalamúnsky“, po vzore referenda o NATO v roku 1997, keď si vtedajšia vláda nepriala, aby sa Slovensko podľa priania Ruska členom Aliancie stalo a prepašovalo do jednoduchej otázky ešte tri ďalšie, veľmi prefíkané, napr. „Ste za to, aby v SR boli rozmiestnené jadrové zbrane?“ Väčšina voličov však k „ľudovému hlasovaniu“ vtedy neprišla, a ak áno, pýtala si otázku s jednou jednoduchou voľbou, nie s ďalšími demagogickými tromi.

Dnešná vláda tiež môže vypísať referendum so štyrmi otázkami:

Otázka č. jedna: „Ste za vystúpenie SR z EÚ?“ (ÁNO – NIE)

Otázka č. dva: „Podporujete suverenitu Slovenska voči Bruselu?“ (ÁNO – NIE)

Otázka č. tri: „Ste hrdí občania?“ (ÁNO – NIE)

Otázka č. štyri: „Súhlasíte s tým, aby si cudzinci z EÚ kupovali v SR haciendy na úkor našich občanov?“ (ÁNO – NIE)

Myslím si, že ak by sa k referendu dostavilo 50, 001% právoplatných voliteľov, výsledok by bol jasný podobne ako pri všetkých samostatných ľudových hlasovaniach doteraz.

Autor je bezpečnostný expert.

391