Ruský jadrový materiál na hraniciach prinútil už aj Nórsko, aby vyhľadalo nový jadrový dáždnik. Nóri prijali francúzsku nukleárnu ochranu

Francúzsko, ako bezpečnostno-vojenská entita v Európskej únii, chytilo po dlhom čase druhý dych. Nie vlastnou zásluhou. „Amík“, bývalý „veľký ochranca Európy“ (a on ním aj bol), už nechce robiť tejto sociálne rozmaznanej jednotke bezpodmienečnú ochranu a núti vystrašených „ex-závislákov“, aby hľadali útechu inde.

Spád udalostí a jeho prudký pohyb sa ozrejmil, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron v marci 2026 vyhlásil, že sa usiluje získať prinajmenšom sedem európskych krajín ochotných prijať francúzsku nukleárnu ochranu – jadrový dáždnik. Čo to znamená? Na prvé zachytenie tejto zloženej dvojslovnej kompozície nič viac ako odťažitý, abstraktný paškvil. V realite je to ale inak. Ide o v praxi nevyskúšaný model, keď nukleárny štát preberá záruku nad spojencom, ktorý také zbrane (našťastie) nemá. Jadrový dáždnik je možné označiť za rozšírený ochranný prostriedok pre krajiny, ktoré jadrovými zbraňami nedisponujú a ani ich nechcú vyvíjať a vlastniť. Pod týmto dáždnikom, tak sa usudzuje, vlastne nebudú také zbrane vôbec potrebovať.

Mimochodom, podobnú zmluvu majú USA s cca tridsiatimi štátmi. Okrem iného s Japonskom, Filipínami, Južnou Kóreou, Taiwanom a inými. Teoreticky pod tento dáždnik spadali aj všetky členské krajiny NATO, ale to je už rozprávka. Trumpovská Amerika sa pre európskych spojencov stala nedôveryhodná.

Šanca pre francúzsky mocenský návrat (po slovensky comeback)

A tu Francúzsko vycítilo šancu na zdôraznenie svojho statusu nukleárnej mocnosti. Vzhľadom na vrtkavosť oficiálnej americkej politiky túto šancu využilo a sedem rytierskych krajín plus, paradoxne, ešte jednu pod svoje nukleárne krídla rýchlo prichýlilo: Dánsko, Holandsko, Belgicko, Švédsko, Nemecko, Grécko a Poľsko. Poľsko je možno prekvapením, lenže laxný americký prístup k obrane Ukrajiny nedal Poliakom inú možnosť, než využiť francúzsky návrh. Ôsmou krajinou, ktorá je ochotná spočívať pod francúzskym jadrovým krytím, je, paradoxne, Británia (Spojené kráľovstvo), sama jedna z piatich „certifikovaných“ jadrových mocností podľa Zmluvy o nešírení.

Veľká Británia sa v počte odhadovaných jadrových hlavíc (spoliehajme sa iba na odhady, nie na oficiálne údaje), situuje až na piate miesto v tejto „päťke“. Francúzsko je tak štvrtou najviac nukleárne vyzbrojenou krajinou sveta, o jadrovom potenciáli Indie, Pakistanu, Severnej Kórey a Izraela toho reálne vieme veľmi málo. Ale späť k meritu veci. Veľká Británia formálne trvá na tom, že svojím nukleárnym vyzbrojením chce chrániť krajiny NATO. Ibaže už nie je členskou krajinou EÚ, takže jej záruky krívajú na jednu nohu a jej zdanlivé podradenie sa Francúzsku sa zakladá na rovnocennom partnerstve. Británia sa o seba vie postarať sama a Francúzsko pre ňu určite nie je niečo ako náhradný bezpečnostno-vojenský spasiteľ namiesto USA.

Nórske prekvapenie

Nórske kráľovstvo sa k francúzskemu podujatiu pridalo ako v poradí deviata európska krajina. Prekvapenie to je preto, že Nórsko je zakladajúcim členom NATO a vždy bolo výrazne transatlantické. Zažilo totiž okupáciu nacistickým Nemeckom a zdieľa hranicu s Ruskou federáciou. Vysoko na nórskom severe, doslovne pár kilometrov od nórskych hraníc, si Rusko vydržiava ohromný arzenál jadrových zbraní. Pristúpenie k francúzskej obrane (pripusťme, že je to sčasti iba fikcia) má slúžiť ako odstrašujúci faktor pre možného agresora. Ruský revanšizmus síce nikto nespomína, ale každý vie, o čo tu ide.

Pristúpenie Nórska k francúzskemu jadrovému dáždniku ohlásili koncom mája v Elyzejskom paláci unisono francúzsky prezident a nórsky premiér Jonas G. Støre. Nórsky krok vysvetlil lakonicky (nórska agentúra NTB): „Nachádzame sa v najzložitejšej bezpečnostno-politickej situácii od konca druhej svetovej vojny.“

Iste, pobúrení budú a rukami teraz budú hádzať bojovníci za mier, pacifisti, senzibili, pôžitkári, zaručene rodinné typy slušných občanov, ktorí chcú pokoj a bratstvo medzi ľuďmi a názormi. Veď nastavte druhé líce! Len nikto z nich neurobí valný dojem na obete vojnového násilia v Európe a inde vo svete. Slováci ho bezstarostne pozorujú už aj nejaké štyri kilometre od vlastných hraníc. Akýsi Užhorod…

Autor je bezpečnostný analytik.

261