Dnes má meniny: Marek
Nechcel by som byť na Slovensku veštec a veštiť výsledky hlasovaní v parlamente a, samozrejme, volieb. Aj keď osobná charizma takého Mizíka alebo Krupu napovedá mnoho o jeho možnom volebnom výsledku. Politik spravidla priťahuje ľudí, ako je on sám, a tak viac ako tritisíc hlasov pre Mizíka je smutným vysvedčením košického kraja.
Ešte horšie je na tom Prešovský kraj, kde získal Mazurek jedenásťtisíc hlasov. Chvalabohu, že už máme za sebou experiment s vládou ĽSNS v bystrickej župe. Do písmena naplnili Sokratovu predpoveď, že nakoniec budú vládnuť tí najneschopnejší z neschopných, obrali župu o eurofondy, zastavili prakticky všetky rozvojové projekty pre kraj a hrdili sa, koľko ušetrili. Ostali po nich zbabrané tendre a majetok predávaný za euro. Jedno je plná huba rečí o bielej rase, druhá vec je rozumieť ekonómii a správe majetku. Aby neostalo len pri činkárni priamo na úrade, chodili kontrolovať divadlá a kultúrne ustanovizne a rozhodovali o dotáciách pre festivaly. Našťastie, toto už máme za sebou.
Vo voľbách najväčšiu porážku utrpel bývalý sociálny demokrat, obyvateľ luxusných prenájmov a kaštieľov, najbohatší slovenský bezdomovec Fico. Vypreparovaná prázdna strana, ktorá sa zmenila na cestovnú kanceláriu pre frustrátov z celého Slovenska. Bageta, pivo a autobus sa ocitli v znaku tejto kedysi modernej proeurópskej strany, dnes zváža lúzu s ruskými zástavami všade, kde treba vrieskať a vyhrážať sa.
Voľby skončili, všetci si dáme na chvíľu pauzu a potom opäť kolobeh parlamentných nezmyslov. Prestal som sledovať nedeľné politické diskusie, čím som si obnovil duševnú rovnováhu. Slepačia polievka mi chutí omnoho lepšie, keď nevidím trasúceho sa a zakoktávajúceho sa vraj politika, kým nevidím ozajstného „dona“ mafie s priškrteným hlasom, ako sa vzpiera magnetickej príťažlivosti Leopoldova.
Pozerám, ako slovenskí politici chladnokrvne zakopali telá dvoch mladých zavraždených ľudí, len preto, aby už bol pokoj a rozmýšľam o tom, že my – Slováci zrejme máme špeciálneho pomstychtivého Boha. Čo všetko sa ešte musí stať, aby obrovské množstvo ľudí, ktorí sa narodili takí, akí sú, budú mať svoje práva? Dokedy ich budú tí najsprostejší burani napádať? Máme vlastnú slovenskú Bibliu, ktorá učí nenávisti? Susedia Česi v Prahe urobili krásnu akciu – Pochod proti strachu. Je to lepšie a zmysluplnejšie, ako behať za peniaze z Kremľa s plastovými holubmi a vlajkami okupantov. Zapamätajte si, keď sa menšinám upierajú práva, čoskoro ich budú upierať aj vám. Tak bacha!
Autor komentára: Nikita Slovák, režisér