Nebola to práve invázia, iba výberový vojenský zásah. Zvrhnutie prezidenta Madura viselo vo vzduchu už týždne

Pred mesiacom (5. decembra) vyšiel v 25Dnes článok, v ktorom autor predkladá tri tézy: hrozí ozbrojený stret medzi Venezuelou a USA; venezuelský diktátor to má asi zrátané; Rusko je ďaleko a nepomôže. O mesiac sa tieto tézy naplnili.

Americká špeciálna jednotka „Delta Force“ si v sobotu skoro ráno prišla po venezuelského prezidenta a jeho ženu až do spálne v rezidencii, ktorá bola formálne veľmi prísne strážená. Podľa prvých správ nedošlo k vážnemu odporu zo strany „ochranky“, čo poskytuje domnienky k predpokladu, že bola voči svojmu prezidentovi už vopred nelojálna. Paralelne síce prebehli letecké zásahy na vojenské ciele aj inde v krajine, ale to iba za účelom odpútania pozornosti. Akcia sa uskutočnila v réžii amerických vojakov, námorníkov, pilotov, FBI, CIA a iných spravodajským služieb. Zásahové jednotky nijaké územie neobsadili, uspokojili sa s vzácnejšou korisťou – s prezidentom. Toho podľa prvých informácií posadili na vrtuľníkovú výsadkovú loď Iwó-džima (USS Iwo Jima) a gentlemansky mu na cestu pridelili aj spolu s ním unesenú manželku.

Búrka v pohári vody – USA porušili medzinárodné právo

Iste, právnici, ktorí na takéto právo prisahajú, len ťažko odsúhlasia legálnosť tohto kroku. Venezuela je suverénny štát, má svojho prezidenta, aj keď to je očividne mafián a podvodník, z oficiálnych miest sa Amerike nikto neprosil o vojenskú pomoc, prezident Trump si ani nevyžiadal súhlas vlastného Kongresu a budeme dlho počúvať mnoho iných výhrad. Ibaže odvolávanie sa na medzinárodné právo je obyčajným odrazom neutešeného stavu práva vo svete a dovolávanie sa medzinárodného práva patrí v podobných prípadoch k ošúchanej povinnej jazde každého politika, ktorý zaujíma k niečomu nesúhlasné stanovisko.

Veľa sa bude hovoriť o chúťkach americkej strany dostať sa k venezuelskej rope, ale to je veľmi úbohý argument. USA sú už od roku 2020 druhým najväčším vývozcom ropy na svete (po Saudskej Arábii a pred Ruskom) a čo sa týka jej samotnej ťažby, tak dokonca na prvom mieste. Iba obrovské kvantum ropy sami spotrebujú, preto neatakujú prvú priečku aj v jej exporte.

Americké vysvetlenie, podané z prvej ruky prezidentom Trumpom, šokovalo

Ešte do sobotňajšieho obeda usporiadal americký prezident tlačovú konferenciu, ktorá sa prenášala do celého sveta a v ktorej podával svoj pohľad na udalosti. Odpovede na otázky novinárov boli nekonkrétne, vyhýbavé, proste „diplomatické“. Ani raz nezaznelo, že Nicolas Maduro je krvavý diktátor, že nechal uväzniť a popraviť tisícky ľudí z radov opozície, že je to nelegitímny prezident, popr. že USA zasiahli vojensky v záujme dodržiavania ľudských práv. Nič také. Nebolo možné z neho ani dostať jasnejšiu predstavu o budúcnosti Venezuely.

Svetové médiá sa rýchlo chytili jeho výroku, že USA budú zatiaľ, do ustanovenia novej vlády, Venezuelu „spravovať“, iné médiá tento výrok prekladali ako „riadiť“, iné ako „kontrolovať“, niektoré dokonca chceli počuť, že USA budú Venezuelu dočasne „ovládať“. Prezident však použil bežné mnohovýznamové sloveso „run“ („we will run Venezuela“), teda niečo ako „dohliadať“ na ňu, pripusťme „spravovať“. A to ešte iba do riadnych volieb. Inak Trump na otázky „Čo bude teraz?“ používal frázy ako „Rekonštrukcia nejaký čas potrvá“, „Nerobíme to zbytočne“, „Chceme mať dobrých susedov“… Podľa vlastných slov, ktoré poskytol hneď ráno jemu naklonenej televíznej stanici Fox News, sledoval celú akciu „naživo“ spolu s inými vysokými predstaviteľmi a bolo to preňho ako „TV šou“. Nijaký iný štát by podľa neho takú akciu nezvládol.

Reakcie zo Slovenska boli smiešne

Americký vojenský zásah odsúdili „čo najostrejšie“ práve autoritárske či diktátorské krajiny ako Kuba, Rusko, Nikaragua. U Ruska je to pochopiteľné, po páde Assada v Sýrii stráca teraz Moskva vplyv aj v Latinskej Amerike a po prípadnom znižovaní cien ropy Rusko neutiahne svoj vojnový priemysel.

V našom domácom priestore sa ako najviac rozhnevaní „odsudzovači“ prejavovali napr. slovenský premiér a slovenský minister vnútra. Maďarský premiér, ktorý v minulosti Madura chránil na pôde EÚ svojím právom veta, prejavil najprv iba starosť o možné zvyšovanie cien ropy. Nový český minister zahraničných vecí v Babišovej vláde sa, naopak, proti zásahu nepostavil vôbec. Všetci v Európe aj za jej hranicami sa pritom zhodujú v tom, že ide o porušenie „medzinárodného práva“, ale toto tvrdenie, hoci oprávnené, má voči realite nulovú hodnotu. Tento nefungujúci konštrukt je v takej kríze, že to Trumpovi na čele vrásky nerobí. Do ťažkej situácie sa dostal skôr ukrajinský prezident, ktorý sa teraz musí obávať, že pozornosť USA sa definitívne odvráti od Ukrajiny a môže mať dojem, že USA a Rusko sa ticho dohodnú, že sa každý môže hrať vo svojej sfére vplyvu.

Autor je bezpečnostný analytik.

265