Osvojiť si angličtinu ľahko a rýchlo znamená nenaučiť sa ju nikdy. Ako budeme na Slovensku hovoriť po anglicky v roku 2026

Ľahko a rýchlo reagovať v angličtine prirodzene sa ťažko naučíte v jazykových školách, kurzoch alebo kvízoch. Iste, aj tak sa niekedy dopracujete k výsledku, ale ten býva spravidla mizerný. Po anglicky/americky musíte myslieť, inak ustrniete na „pidžine“.

Pidžinizácia a kreolizácia na slovanský spôsob

Nejde o „slovenský“, ale o slovanský spôsob. Ak niektorý zaslúžilý príslušník slovanských národov strávil niekoľko rokov v Bruseli, je to o „pidžine“, ktorý sa takmer okamžite rozpozná podľa stavby vety, obmedzených výrazov a špecifického výberu slov. Predovšetkým ich však prezradí prízvuk, čo je skutočná metla žebože dobre hovoriacich angličtinárov. „Perfektne“ anglicky hovoriaceho Poliaka identifikujete bleskurýchlo, podobne sa darí, resp. nedarí Francúzom, Maďarom, Španielom, Nemcom (o Rakúšanoch nehovorím). Najhoršie sú na tom asi Česi. Tí len čo otvoria ústa, poznáte ich už na sto krokov v akomkoľvek dopravnom prostriedku alebo kdekoľvek po uliciach sveta. Napodiv, Slováci alebo bývalí Juhoslovania majú menej prízvukových prekážok. Aj keď ich stretnete v Londýne, Sydney, Káhire alebo v New Yorku v metre a hovoria s domácimi po „ich“, zväčša je ich ťažko zaradiť, práve preto, že sa im podarilo zaradiť sa. A to nespomínam perfektnou angličtinou sa vyjadrujúcich Rusov. Tu vám často nepomôže ani prieprava na GIMO (sovietska škola pre špiónov), prezradí vás slovosled. Vyjadrujete sa inak, ako myslíte.

Po anglicky už vie každý Slovák, ale…

Čo to má spoločné s pidžinizáciou a kreolizácou rýchlo vykvasených po anglicky „basic“ angličtinou sa mučených Slovákov? Pokúsim sa to objasniť ako maličkosť, ktorá niekoľko rokov lietala učiť na jednu britskú univerzitu v juhozápadnom Anglicku (University of Wolverhampton, Midwest). Po anglicky som úmyselne nehovoril, skôr som sa jej vysmieval. Ach ten váš „Šekspár“! Americký prízvuk (naučený z VoA) a slovné obraty (prevzaté z A. E. Poea a R. W. Emersona alebo hlášky vtipkára R. Reagana – na milosť som bral G. Orwella) brali gentlemansky a akceptovali to, reagujúc potom v „puboch“ anglických suchým humorom v tej ich ostrovnej hatlanine. Prečo akceptovali reč, ktorá prznila angličtinu? Nemal som slovanský prízvuk! Hovoriť a myslieť v danom jazyku je totižto veľký rozdiel, aj keď svojmu pôvodu a stereotypom z neho vychádzajúcich neuniknete. Nie je náhoda, že nemecké a ruské rodiny (tie nedávno prvé za Adíka) a tie mladšie (za Vladíka) berú najradšej unesené „zahraničné“ deti do šiestich rokov. Tie sú ešte „vygumované“, no a potom sa možno dajú naturalizovať aj myšlienkovo.

Slovenskí bruselskí politici myslia v „pidžin“

Brusel so svojimi dobre platiacimi inštitúciami sa stal snom mladých ctižiadostivých Slovákov, prízvuk sem, akcent tam. Ale v tomto centre európskeho nesúladu sa po anglicky nenaučíte, pretože si z domu prinášate stereotypy uvažovania. V Bruseli sa to dá, tam ste v košiari sebe podobných vyvolených, odrezaných od reálneho jazykového sveta.

A sme u „pidžin“ a „kreolu“. V anglicky hovoriacom priestore, ktorý ovládol aj slovenskú mlaď, kde sa angličtina vyučuje už od plienok, je tento jazyk prínosom aj pohromou súčasne. Málokto tomuto jazyku rozumie tak, aby ho aj „cítil“. Možno v technickej rovine, ale to je ako lízať čokoládu cez papier. „Pidžin“ a „kreol“ vznikajú tam, kde sa stretávajú jazyky, ktoré sú iné a okolie si ich prispôsobuje podľa tradícií myslenia. Pidžin je vlastne komunikatívny jazyk, ktorý pre žiadneho užívateľa nie je materinský alebo otcovský. Tu nepomôže ani BBC, ani CNN. Mohlo pomôcť esperanto a iné tzv. umelé jazyky, ktoré sa stanú pre všetkých rodnými, ale to už je rozprávka z predchádzajúceho storočia. Vraj sa to podarilo v Indonézii, ale oficiálne iba vraj. Tak sa v roku 2026 tohto kalendára učme na Slovensku ďalej mizerne školsky po anglicky a v takej Indii (tam radi hovoria v „Ingliš“) budete aj po telefóne po prízvuku veľmi nenápadní. Bezpečnosť máte zaručenú, ak si dohovoríte schôdzku, a to ešte nie je Pakistan.

Zatratený Babylon!

Autor je bezpečnostný analytik.

357