Dnes má meniny: Valér
Máločo sa v súvislosti s USA a EÚ dnes skloňuje tak silno ako zelené dohody. V Európe ich opakovane spomínajú novinári, vyjadrujú sa k nim politici, zelení aktivisti sú vo vytržení, odborári sú nadšení už menej.
Zelené údely presiakli do rôznych krajín vrátane Austrálie, Nového Zélandu alebo Južnej Kórey, minimálnu odozvu majú v štátoch ako Čína, Rusko alebo India. Iste, tie sa pridajú ku každej filantropickej dohode, ale už s dobrým vedomím, že ju nebudú musieť spĺňať, dôvod si nájdu. Od “implementácie” dohôd tu majú tých novodobých až moderných spasiteľov planéty, tradične Američanov, k tým sa pridala aj EÚ. A nech sa pri tých zelených údeloch ekonomicky aj vojensky vyšťavia!
A skutočne, v súčasnosti rezonujú svetom dva projekty iluzórnej ekologickej záchrany sveta: Jeden vznikol v USA, ten konkurenčný v EÚ. Mnohí znalci, ktorí patria skôr do skeptického tábora, nedávajú ani jednému z oboch projektov veľkú nádej na úspech. Na Slovensku sa k nej politici múdro nevyjadrujú. Čakajú, ako to dopadne inde. Politická klasika – ani nie veľmi proti a ani nie veľmi za, uvidí sa. Oba zelené údely sa prekladajú inak. Ten americký sa vracia k symbolike pojmu F. D. Roosevelta “New Deal” z tridsiatych rokov, čo bol úspešný projekt na odvrátenie následkov svetovej hospodárskej krízy, ktorá začala v USA a utlmila možnosť ďalšej občianskej vojny v USA. V USA ho teda nazvali Green New Deal. EÚ neváhala po niekoľkých mesiacoch napodobniť svetového lídra a nazvala svoj projekt Európska zelená dohoda. Medzi európskou zelenou dohodou a americkým zeleným „new dealom“ predstavuje zatiaľ iba návrh prezentovaný skupinou poslancov Demokratickej strany ešte za prezidentovania Donalda Trumpa, ale hoci majú “Dems” po voľbách v r. 2020 praktickú väčšinu v oboch krídlach Kongresu, zavedenie do praxe je otázne. Je to len nezáväzná rezolúcia skupiny kongresmanov podaná Snemovni reprezentantov, nie americkému prezidentovi a nemôže sa preto automaticky stať zákonom.
Americký zelený „deal“ chce odstrániť ekonomickú nerovnosť, zaviesť obnoviteľnú energiu, postupne zredukovať jadrové elektrárne, zvýšiť zamestnanosť, vrátiť sa k pastorálnej práci na vidieku a nastoliť skutočný blahobyt. D. Trump už vo februári 2019 tvítoval (tvítovanie bolo jeho obľúbenou zbraňou pri komunikácii s občanmi doma, ale aj so zúfalými politikmi v zahraničí, najmä v EÚ), že zelený nový údel by v USA zlikvidoval letecký priemysel, automobilový priemysel, plynárenstvo a navyše aj kravy. Svojich zástancov má americký zelený údel okrem skupiny “Dems” aj v Zelenej strane USA, ktorá však neprekročila význam nátlakovej skupiny, o vplyve na americkú politiku v štýle napr. nemeckých “zelených” sa jej môže len snívať.
Kritikov má zelený „deal“ v USA veľa, nielen v Demokratickej strane, odkiaľ nápad prišiel. Podľa americkej organizácie American Auction Forum by len v prvom desaťročí zavedenia zeleného údelu bolo treba investovať 51 – 93 trilióny (v americkej angličtine je trilión bilión) US dolárov. Najväčšia americká federácia odborov (AFL – CIO), ktorá každej americkej vláde naháňa hrôzu, otvorene zosmiešňuje zelený údel a predstavu, že odstráni alebo zredukuje nezamestnanosť.
EÚ nezostala za USA dlho pozadu a zhruba trištvrte roka po americkej iniciatíve prišla s vlastným návrhom Európskej zelenej dohody (teda „dealu“), v ktorej navrhuje zaviesť v Európe “klimatickú neutralitu” založenú napr. na znížení emisných plynov o 55 % v porovnaní s rokom 1990. V porovnaní s americkým “dealom” je ten európsky finančne triezvejší a má vyjsť len na 260 miliárd eur dodatočných ročných investícií. Na návrh Európskej komisie projekt odhlasovala Európska rada a Európsky parlament v pomere 482:136 hlasov. To všetko bolo ale v čase, ešte kým sa v lete a na jeseň 2021 začali objavovať reálne údaje o výraznom náraste ceny energií a o nevyhnutne drvivej inflácii a zdražovaní. Lenže Európska rada (premiéri, prezidenti) musela predsa návrh Európskej zelenej dohody prijať jednomyseľne. Vie niekto o zástupcovi nejakej členskej krajiny EÚ, ktorý by hlasoval proti?
Autor je bezpečnostný analytik.