Dnes má meniny: Zlatko
Na Blízkom východe opäť zavládol pokoj. Taký ten špeciálny, blízkovýchodný pokoj, pri ktorom oblohou križujú rakety, vybuchujú sklady munície, stúpajú ceny ropy a manažéri námorných poisťovní začínajú piť gin už pri rannej káve.
V modernej geopolitike totiž dávno neplatí, že dôležité je zvíťaziť. Dôležité je vyzerať ako víťaz počas prvých dvadsiatich minút tlačovej konferencie. Čo sa stane o týždeň, to už riešia historici. A historici – našťastie pre politikov – nechodia k voľbám v dostatočnom počte.
Staronový šéf Bieleho domu Donald Trump preto opäť ubezpečuje svet, že všetko je pod kontrolou. A keď to povie on, človek sa okamžite cíti bezpečnejšie. Asi tak bezpečne ako cestujúci v lietadle, keď mu pilot s poldruha promile oznámi: „Dámy a páni, jeden motor síce horí a druhý štrajkuje, ale technicky vzaté – stále letíme.“
Vojna? Aká vojna? To nie je vojna. To je NE-vojna.
V NE-vojne sa predsa nebombarduje. Vykonávajú sa len preventívne terénne úpravy krajiny. V NE-vojne neumierajú vojaci, iba absolvujú nedobrovoľnú personálnu reorganizáciu. A v NE-vojne sa štáty nenapádajú. Iba si cez hranice posielajú extrémne drahé ohňostroje.
Podľa oficiálnych vyhlásení bolo zničené všetko podstatné:
- Zariadenia na obohacovanie uránu? Zničené.
- Raketové systémy? Zničené.
- Odpaľovacie zariadenia? Zničené.
- Velenie? Zničené.
- Infraštruktúra? Zničená.
V podstate bolo zničené úplne všetko. Až na ten nepríjemný detail, že na radaroch stále niečo lieta, v skladoch stále niečo vybuchuje a niekto na druhej strane stále posiela drony. Ukazuje sa totiž, že aj krajina zrazená na kolená dokáže siahnuť na gombík.
Moderná vojna je bizarná vec. Kedysi ste potrebovali státisíce mužov, tankové divízie a priemyselné giganty. Dnes vám občas stačí lacný notebook, satelitný internet, dvaja inžinieri a dostatočne naštvaný operátor s joystickom v ruke.
Je to podobné, ako keď vám automechanik oznámi, že vozidlo kompletne zreparoval. Potom otočíte kľúčom a zistíte, že nefungujú brzdy, motor ani volant. Ale rádio hrá fantasticky.
A potom je tu more.
More je na Blízkom východe magické miesto. Všetci ho berú ako samozrejmosť, až kým sa neukáže, že cez ten úzky pás vody pretekajú miliardy dolárov a podstatná časť svetového obchodu. Zrazu sa na hladine objavia malé člny. Potom ešte menšie člny. Potom drony. A obrovský tanker za stovky miliónov dolárov zistí, že jeho najväčším strategickým nepriateľom nie je lietadlová loď, ale chlapík v šľapkách na motorovom člne, ktorý vyzerá, akoby si len odskočil zarybárčiť.
História pritom netrpí nedostatkom zmyslu pre humor. Washington už viackrát oznámil svetu, že problém je vyriešený. Oznámil to v Afganistane. Oznámil to v Iraku. Oznámil to pri desiatkach operácií, ktorých názvy zneli ako pokračovania hollywoodskych blockbusterov. A potom vždy prišla tá trápna fáza, keď sa ukázalo, že vyhrať tlačovú konferenciu je predsa len o niečo jednoduchšie než vyhrať realitu.
Americká zahraničná politika v tomto regióne občas pripomína domáceho majstra, ktorý sa rozhodol opraviť švajčiarske hodinky búracím kladivom. Najprv nastane obrovský rachot. Potom to chvíľu vyzerá nádejne. A nakoniec zostane na stole trikrát viac súčiastok, než ich bolo pred opravou.
Na druhej strane barikády stojí Izrael. Krajina, ktorá už desaťročia funguje v režime človeka, ktorému nervózni susedia neustále zvonia pri dverách. Len namiesto susedskej štrúdle nosia rakety. Izrael nemá čas na geopolitické teórie. Izrael rieši pondelok. Potom utorok. Potom stredu. A potom ďalší pondelok. Je to štát, ktorý často nekoná preto, že by chcel, ale preto, že už dávno zabudol, aké to je mať na výber.
A uprostred tohto chaosu stojí globálny „prezident mieru“. Muž, ktorý sľubuje, že svetové konflikty ukončí rýchlejšie, než si stihnete dopiť ranné espresso.
Lenže Blízky východ nie je golfové ihrisko na Floride. Keď tu loptička skončí v piesku, nedá sa jednoducho vyhlásiť: „Toto sa nepočíta, ideme odznova.“
Blízky východ je šachovnica, na ktorej každá figúrka tvrdí, že je kráľom, polovica pešiakov má vlastné jadrové ambície a pravidlá sa menia počas ťahu. Je to jediné miesto na svete, kde po skončení bojov každá jedna strana vyhlási grandiózne víťazstvo, okamžite začne zbrojiť na ďalšiu rundu a doma pracne vysvetľuje vlastným občanom, prečo ich triumf vyzerá navlas rovnako ako pokračovanie vojny.
A tak sa svet opäť raz upokojil. Operácia Úplný pokoj bola oficiálne vyhlásená za úspech.
Všetko je pod kontrolou. Presne tak, ako býva pod kontrolou nedeľná grilovačka, pri ktorej už horí plot, susedova garáž a privolaní hasiči sa cez dym nevedia trafiť na príjazdovú cestu.
Kdesi v diaľke stále bzučia drony. Po mori sa plavia nervózne tankery. Spojenci sa pripravujú na ďalší prúser. Nepriatelia na ďalšiu príležitosť. Politici na ďalší prejav. A televízie na ďalšie mimoriadne správy.
Ale inak? Úplný pokoj.