Zdravotníci prišli o status hrdinov. Kto ich nahradil a dokonca bez toho, aby žiadal o zvýšenie platov?

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Medzi zdravotníkov môžeme rátať špičkových lekárov aj tých, ktorí na obvodoch predpisujú “paraleny”, zdravotné sestry aj zdravotných bratov, záchranárov aj vodičov záchraniek, pracovníkov prvej pomoci, proste všetkých, ktorí by mali mať na starosti zdravie ľudí.

Čím vyššie v tejto zdravotníckej hierarchii stojíte, tým vyšší máte plat a tým viac si môžete dovoliť vydierať vládu, keďže sa stále dožadujete vyšších platov. Čím vyššie zárobky pre zdravotníkov, tým príkrejšia spoločenská stratifikácia, pretože „bežný“ človek nemôže vytvárať na okolie taký veľký nátlak a nožnice v príjmoch sa otvárajú viac a viac. Zdravotník, najmä lekár, býva tradične vážená osoba, pretože človek je svojím spôsobom egoista, má rád na prvom mieste sám seba i „svojich“ a tým aj svoje zdravie. Takže spoločenská vážnosť je daná už postavením zdravotníka, aj keď to je často babrák podobne, ako to vidíme v ostatných remeslách.

Hrdinská éra zdravotníkov

Tie hrdinské obdobia sa prelievajú ako príliv a odliv, vždy v závislosti od spoločenskej situácie alebo všeobecnej hystérie. Ľudia si pri všetkých príležitostiach prajú „veľa zdravia“. Nedávno zomrela česká (vlastne slovenská) speváčka Hana Hegerová, nazývaná tiež kráľovná československého šansónu alebo Edith Piaf z Prahy. Po roku 1989 ma ohromovala rozhovormi, ktoré sa týkali jej života – napríklad, že keď tu už nie sú komunisti, nechýba jej ku šťastiu už vôbec nič. Alebo výrokom, že „načo je vám zdravie, keď nesmiete vôbec nič“?

Svoju hrdinskú éru si zdravotníci na Slovensku začali užívať pred dvomi rokmi, keď ich korunovali za šampiónov vo vojne proti kovidu a z balkónov na sídliskách z vďaky zaznievalo hlasné bubnovanie do hrncov. Vo vojne proti kovidu však odborníci s najrôznejšími názvami zlyhali a neustály tlak na zvyšovanie platov (veď tí chorí, tie nadčasy, tie preplnené nemocnice, „máme toho veľa“) zdravotníkov pripravili o počiatočné sympatie verejnosti. Ak vám praskne vodovod, tak si nezavoláte lekára, ledaže by to bol domáci kutil, ale inštalatéra, to je hrdina dňa. Ak vám horí, inštalatéra necháte spať a zavoláte hasiča, čo je tiež celkom rozumná voľba. Ak vás niekto prepadne na ulici, tak sa neobrátite na hasiča, ale na políciu. Ak vašu krajinu niekto napadne a chcete sa brániť, hrdinami dňa budú vojaci. Taká je deľba sympatií. Najváženejším povolaním v USA sú požiarnici, v iných krajinách to môžu byť podľa okolností vojaci, ešte inde spovedníci, inokedy športovci alebo politici, v 50-tych rokoch to zase boli baníci z Ostravy.

Výmena stráží

Zdravotníci sa na na slnku plne vyhrievali zhruba dva roky, pád z piedestálu prišiel s ukrajinskou krízou a vlnami utečencov. Prvé priečky záujmu verejnosti začali obsadzovať colníci, dobrovoľníci, vojaci, ústretoví majitelia hotelov, starostovia, súkromné osoby a rodiny ochotné prijať „odídencov“, hudobníci „koncertov pre Ukrajinu“, vodiči. Tým však štát platy nejako nezvyšuje ako lekárom, mnohí to robia údajne nezištne a zadarmo. Zrazu verejnosť zistila, že existuje Maltézska pomoc, oprášila si vedomie o cudzineckej polícii a Červenom kríži, dozvedela sa o gréckokatolíckej charite a iných skupinách a organizáciách. Bolo by dobré, keby táto solidarita vydržala dlho a neznamenala iba prechodnú výmenu stráží.

Ivo Samson, bezpečnostný analytik