Vojna Roseovcov na slovenský spôsob: Pozadie Matoviča aj Sulíka je veľmi zaujímavé. Kam však vedie ich politické manželstvo?

Igor Matovič a Richard Sulík. Zdroj FOTO: FB IM

Dejová línia príbehu filmu Vojna Roseovcov a politického manželstva Riša a Igora je odlišná. Síce sa nezoznámili na aukcii umeleckých predmetov, no spojili ich podobné životné príbehy. Obaja mali raketový štart v podnikaní. S peniazmi prišla chuť vstúpiť do politiky. Jeden vstúpil preto, lebo ho štvalo, že musel zaplatiť na daniach a DPH sto miliónov vtedajších korún, druhý preto, lebo chcel vytvoriť daňovú reformu s názvom rovná daň.

Hnali ich ambície. Rišo oslovil podpredsedu vlády a ministra financií Mikloša a vyzval ho na puč v strane SDKÚ. Igor založil malé politické hnutie Obyčajní ľudia. Od začiatku mali Sulík a Matovič rovnakú ambíciu – vstúpiť do politiky, zbaviť sa Dzurindu a vytvoriť svet podľa svojich predstáv. V tom čase ešte pre nich nebol problém Fico a mafia. Robili všetko preto, aby upútali pozornosť. Igor prišiel do budovy NR SR v šľapkách a Rišo došiel za veľvyslancom ako do krčmy. Prichádzali s častejšími politickými nápadmi ako Fico.

Sulík sa od prvej chvíle snažil držať iba jednej témy – rovné dane, rovnaké šance, vyrovnaný rozpočet. Igor od prvého dňa išiel viac populisticky. Upútal oblečením, detektorom lži, zmenou nálad a požiadavkami na politických kolegov za hranicou korektnosti. Na detektor lži vyzval tú slušnejšiu časť slovenskej politiky. Tú horšiu vynechal. Všetko podriadil len svojim záujmom. Na začiatku politickej kariéry Matovič zničil niekoľko slušných politikov. Dostal sa na titulky novín – zadarmo. Tu prvýkrát ukázal svoju povahovú črtu – lakomosť. Najdôležitejšie heslo pre Igora je „Matovič ušetril“.

Nápad „detektor“ mu ale do budúcnosti narobí ešte veľké problémy. Jeden z politikov, ktorých Matovič poslal na detektor (dnes už nie je aktívny v politike), začal hneď po výzve preverovať Matovičovu minulosť. A pracoval precízne. Zistil si, aký je Matovič človek. Nešiel po nerestiach, ale po „povahe“. Najskôr zistil, aký bol na strednej, neskôr na vysokej škole. Požiadal o Matovičovu diplomovú prácu a prišiel na to, že ju nepísal Matovič a že diplomovka je plagiát. Získal tak ako prvý dôkaz (ležal v zásuvke stola viac ako 10 rokov) o tom, že Igor Matovič je plagiátor. Ak by teda Igor Matovič nevytiahol detektor, nikto by už potom neoveroval jeho diplomovku. Od tej doby sa v politike vie, že Matovič je plagiátor, lakomec, kreatívny účtovník (kilometrovné) a manipulátor.

Matovič napriek všetkému dokázal zaujať a upútať nápadmi v politickom marketingu. Za celú politickú kariéru vždy počas krízy dokázal vytvoriť silný marketingový ťah. Prvýkrát, keď sám seba zaradil na posledné 150. miesto na kandidátke. Voličom to vysvetlil jednoducho: „nech sa každý prekrúžkuje“. No vo svojich reklamných novinách pravidelne zverejňoval svoj komentár, v ktorom písal, že stačí otočiť hárok opačne a On – Igor Matovič – je vlastne na prvom mieste. Dobrý ťah, to musíte uznať. Ďalšia politická manipulácia bol detektor lži – lebo do dnešnej doby žiadny poslanec OĽANO neprešiel detektorom lži – pred voľbami a ani po voľbách. Pritom Matovič zdôrazňoval, že bez detektora sa na jeho kandidátke nikto do parlamentu a vlády nedostane.

Treťou manipuláciou bolo vyhlásenie: „Za pád vlády mi núkali 20 miliónov eur. Keby som mal udať kamaráta, nespravím to. Jeho len využili ako niekoho, kto sa mi vie dostať ľahko pod kožu.“ Potiaľto sa ten príbeh číta dobre. Ale na „dne príbehu“ je kal a špina. Prečo? Lebo Igor niečo zamlčal. Neoslovil ho neznámy kamarát, ale oligarcha s iniciálkami V. P. a ponuku dostal priamo. Peniaze mu nechceli dať dopredu, ale až potom. Neponúkali 20 miliónov, ale oveľa menej. V ponuke bolo niečo iné. Príbeh o kupovaní bol len legendou. Tento oligarcha pracoval úplne inak, ako to Igor Matovič opisuje. Oligarcha mal informačné zdroje z daňového úradu a aj od  jedného Igorovho zamestnanca. Pravda s 20 miliónmi eur je oveľa jednoduchšia. Oligarcha pracoval tak, že si ponuku skutočne nahral, potom čakal na reakciu a tú si nahral tiež. Napokon už neprišiel so žiadnou ponukou a ani s eurami… Ako to bolo podľa blogera Matoviča nájdete tu: https://blog.sme.sk/matovic/politika/balik-za-predcasne-volby-3-aktualizacia

Pri tomto „nachytaní na hruškách“ sa Igor inšpiroval a podobne dodnes pracuje aj on. Dá ponuku a … (zvyšok už konkrétni oslovení poznajú). Matovič po ponuke začne meniť pravidlá hry, posiela vždy nové a nové tváre, ktoré tvrdia, že o pôvodnej ponuke netušia a že pravidlá dohody sa musia zmeniť. Robia to tak dlho, kým sa jedinec nepodvolí a rezignuje. Až potom sa dohodnú. Igor Matovič potrebuje hneď v úvode vyhrať, potrebuje vidieť, ako človek leží bezbranne a rezignovane na zemi. Až potom je „ochotný dohodnúť sa“. Preto ho väčšina ľudí nenávidí a preto ľudia z OĽANO tvrdia, že Igor je už raz taký a nezmení sa. Buď si zvyknete, alebo …

Informácie o povahe Igora Matoviča neskôr overoval tak Fico, ako aj šedá eminencia KDH Vladimír Palko, ktorý má dnes veľmi blízko ku ministrovi práce Krajniakovi a dodnes túži Igorovi bodnúť politickú dýku do chrbta ako odplatu za detektor. Čoskoro to aj cez Sme rodina urobí.

Rišo Sulík tiež išiel tvrdo po percentách a moci. Najskôr to skúsil s Miklošom, aby sa zbavili Dzurindu. Keď to nevyšlo, vytvoril si vlastnú stranu SaS s malým počtom odborníkov. Hlavný bod programu bol „dane a sloboda“. Presadil rovnú daň. Priniesol do politiky necitlivosť, ješitnosť, neokrôchanosť a praktiky za hranicou slušnosti. Priateľstvo s Kočnerom a previerky svojich poslancov. Jeho najbližšie okolie veľmi dobre vie, ako zle znášal Radičovej poznámku: „Rišo, ty drž balónik a čakaj!“ Táto veta sa stala osudnou v jeho vzťahu ku vláde Ivety Radičovej. Preto Kočner mohol manipulovať so Sulíkom a pád vlády Ivety Radičovej tak na diaľku riadil de facto Fico. Aj keď, musím podotknúť, za pád vlády nemôže len Sulík a Matovič. O stretávaní Sulíka a Kočnera vedela minimálne SIS, VOS, Dzurinda, Fico. Čiže žiadne utajené stretnutia vo vile. Sulík len poslúžil ako užitočný idiot mocným v štáte. Od tej doby sa vo vnímaní politiky a presadzovaní moci nič nezmenilo. Len obaja páni sú vo vláde a majú možnosť odhaliť svoje praktiky a plány.

To, že majú problém s komunikáciou, vieme od začiatku. To, že sa nenávidia, postrehli už všetci. Igor Matovič sa na tento súboj pripravoval od svojho odstúpenia z funkcie premiéra. Hneď po odstúpení z postu premiéra Igor vytvoril potrebné kroky, aby ho už Sulík neprekvapil s požiadavkou na odstúpenie. V OĽANO vytvorili Tím 1, Tím 2 a Tím 3.

Tím 1 je oficálna časť PR strany OĽANO a úradu vlády.

Tím 2 sú štruktúry v médiách (tie ešte nefungujú, lebo ich ponuku odmietli). Dôvod? Matovičove neustále hry, nové požiadavky a nedodržanie dohôd. Podľa toho, čo som mal možnosť overiť si, práca vyjednávačov fungovala jednoducho – ak sa nedohodli, postarali sa cez poslancov o „únik informácií“, ktoré zaručene tvrdili o spolupráci OĽANO a konkrétnych ľudí, agentúr a médií. Toto ale spôsobilo, že väčšina neskôr oslovených agentúr a PR zamestnancov odmietla s Igorom Matovičom spoluprácu. Výnimkou sú len jedinci v nových konzervatívnych médiách.

Tím 3 je neviditeľná ruka Facebooku. Táto časť funguje dobre a dokáže mať výtlak s minimálnymi nákladmi. Väčšinu stránok riadi fanatický fanúšik OĽANO, ktorého prezývajú “Kožak”. Táto utajená časť je ale funkčná iba v oblasti Black PR. PR je pre OĽANO nedosiahnuteľná méta, pretože Igor Matovič je jednoducho „strýko Držgroš“.

Animozita medzi Sulíkom a Matovičom nabrala obludných rozmerov. To, že neustúpi ani jeden, vieme mimo premiéra Hegera všetci. Realita je dokonca taká, že od septembra máme menšinovú vládu. Ak sa nestane zázrak a obaja páni – Sulík a Matovič – neodstúpia, respektíve neurobia štátnický krok a poberú sa do kanálov slovenskej politickej histórie. Ak v politike zotrvajú, vydláždia spoločne cestu Ficovi a nacistom k politickej moci.

Autor je investigatívny novinár.