Jej práca zdobila luxusné londýnske hotely aj sídla boháčov. Po návrate na Slovensko si Svetlana založila kvetinovú farmu

Svetlana Coleman miluje kvety. Odjakživa. V Londýne pripravovala kytice thajským princeznám a honosné kytice z jej rúk zdobili aj najluxusnejšie hotely. Napriek tomu sa vrátila na Slovensko, kde si splnila sen a prevádzkuje malú kvetinovú farmu Kvetynka v Cíferi.

Vyštudovali ste záhradnícku školu a tam si vás získali kvety. Venoval sa niekto z rodiny pestovaniu kvetov?

Vyštudovala som Strednú záhradnícku školu v Malinove. Od detstva som mala rada kvety, no až na strednej škole si ma naozaj získali. Keď naša vedúca praxe videla, že ma práca s kvetmi baví a ide mi to, posielala ma na školskú prax do kvetinárstiev v Bratislave, bola to pre mňa skvelá skúsenosť. Zúčastnila som sa i niekoľkých aranžérskych súťaží (Piešťany, Szombathely). V mojej triede som vynikala, nie preto, že by som bola nejako extra múdra, ale preto, lebo ma štúdium o rastlinách naozaj bavilo. Veľa mojich spolužiakov bolo na tejto škole ako „za trest“.

Moji starí rodičia v Cíferi mali veľmi veľkú záhradu, kam sme od mala chodili skoro každý víkend a trávila som tam aj letné prázdniny. Nebola to okrasná, ale úžitková záhrada a bolo potrebné pomáhať. Moja mama má záhradníčenie rada a spolu sme pomáhali babke. V detstve záhradníčenie ale ešte nebolo mojou záľubou, pomáhala som, lebo to bolo potrebné. Vždy som veľmi rada vysievala kvety, to bolo moje. Potom som ich každý víkend chodila kontrolovať a tešila sa z nich. Neskôr som vyštudovala Záhradnú a krajinnú architektúru v Nitre. Bol to kreatívny odbor najbližší k rastlinám a kvetom, ktoré som mala tak rada. Popri štúdiu som celých 5 rokov brigádovala v kvetinárstvach. Vtedy som získala veľa praxe v práci s kvetmi.

Svetlana Coleman miluje kvety, no chce ich mať ako hobby, nie prácu. Zdroj foto: FB/ Kvetynka

Prečo ste odišli do zahraničia?

Týždeň po promóciách som odišla priamo do Londýna a hľadala som si prácu. Najjednoduchšie pre mňa bolo zamestnať sa v kvetinárstve, keďže som mala veľa praxe a cítila som sa v tom ako doma. Myslela som si totižto, že angličtinu dobre ovládam (maturovala som z nej) a môžem sa zamestnať aj v inom odbore, ale opak bol pravdou. Vedela som teóriu, ale Angličanom som rozumela každé druhé slovo. Začiatky teda naozaj neboli jednoduché. Angličania napríklad často kupujú ruže po tuctoch, čo bolo kedysi pre nás neslýchané, keďže je to párny počet. Nechápala som slovu tucet pri kvetoch a to, že je to pre nich normálne, preto prišlo k niekoľkým komickým situáciám.

Keď som sa po pár mesiacoch zlepšila v angličtine, hľadala som si prácu v lepšom kvetinárstve, v akom som pracovala. Zobrali ma do kvetinárstva v bohatej časti Londýna, Holland Park. Zákazníkom sme chodili každý týždeň zdobiť domy kvetmi, pripravovali honosné aranžmány na ich oslavy doma alebo v najluxusnejších hoteloch Londýna, bol to úplne iný svet kvetov, aký som dovtedy poznala. Bola to veľmi kreatívna, ale zároveň ťažká práca, čo sa týka zákazníckeho servisu. Majiteľka ma po 3 mesiacoch urobila manažérkou, mala som obchod na starosti, bol to pre mňa obrovský krok vpred a veľká zodpovednosť. Majiteľka mala známosti na thajskom veľvyslanectve, preto sme skoro výhradne robili kvety k návštevám thajských princezien v Londýne. Raz sme zdobili thajský ples, kde sme pripravovali tradičné thajské aranžmány na stoly zvané krathong. Každým rokom sme taktiež zdobili stánok Thajska na medzinárodnej cestovateľskej výstave. Bol to vždy jeden z najväčších stánkov, ak sa takáto obrovská výstavná plocha vôbec dá nazvať stánok. Bol vždy plný rastlín a čerstvých kvetov. Dizajn bol každý rok iný, no množstvo čerstvých rezaných kvetov, ktoré sme mali dovezené priamo z Thajska bolo vždy ohromujúce. Pracovali sme na obrovských, niekoľko metrových aranžmánoch až po bohato zdobené vázy plné exotických orchideí.

Práve práca v tomto kvetinárstve mi dala čo sa floristiky týka najviac. Prešla som si viazaním všetkých možných typov kytíc, exotických i honosných aranžmánov do súkromných víl i výzdobou luxusných hotelov a kostolov pri svadbách. Na Slovensku by som sa s niektorými druhmi takýchto floristických prác určite nestretla.

V Londýne ste mali slušne rozbehnutú kariéru, no napriek tomu ste sa vrátili na Slovensko.

Po 12 rokoch som sa už s manželom (Britom) a synom vrátila na Slovensko. Sme na dedine, v Cíferi, kúsok od Trnavy a nie ďaleko od Bratislavy. Život na Slovensku je pre malé deti na Slovensku lepší, jednoduchší, bezpečnejší ako v Londýne, to bol jeden z našich hlavných dôvodov k návratu. Po materskej dovolenke som sa zamestnala v organizácii v Bratislave s medzinárodným prostredím. Pracujem na finančnom oddelení, som klasická kancelárska krysa, ktorá v práci sedí za počítačom celý deň. Pracujem ale na skrátený úväzok, preto stíham aj pestovanie mojich kvetov. To bola moja podmienka pri hľadaní práce – skrátený úväzok. Po príchode domov z kancelárie si podľa možnosti odbehnem na 1, 2 alebo aj viac hodín do záhrady si vyvetrať hlavu. Oveľa viac si takto vážim pobyt vonku v záhrade. Nemusím tam byť non stop, nie je to moja jediná práca, preto si ju užívam, je skôr mojím koníčkom a presne tak chcem, aby to nateraz bolo. Mám to správne vyvážené a som vďačná, že sa mi to takto podarilo. Keby nebolo hlavne môjho skvelého manžela a rodiny, nevedela by som tieto dve zamestnania skĺbiť.

Ako ste začali pestovať kvety na Slovensku?

Kvety v našej novej záhrade na Slovensku som pestovala hneď, ako sa dalo, no nebolo ihneď mojím zámerom si založiť kvetinovú farmu. Prišlo to postupne, keď som z mojich kvetov urobila zopár kytíc pre rodinu a známych. Rozhodla som sa začať pestovať intenzívnejšie. Keď bolo kvetov konečne dostatok, otvorila som môj prvý samoobslužný stánok. Poviem vám pravdu – všetci okolo mňa mali obavu, že mi ľudia nebudú platiť a že krádeže budú časté. Ja som ale žiadnu obavu nemala. Som prirodzene pozitívne mysliaci človek a aj keď som očakávala, že sa to občas môže stať, nebrala som to ako hrozbu a dôvod k obavám. Verím, že moji zákazníci si vážia to, čo robím a všetok čas, ktorý do pestovania mojich kvetín dávam. Samoobslužný stánok je o vzájomnej dôvere a ja ľuďom verím. Možno to v dnešnej dobe znie šialene, no ak to funguje v zahraničí i na iných miestach Slovenska, prečo by to nefungovalo aj v Cíferi. Popravde, vstupujem do mojej štvrtej sezóny predaja lokálnych kvetov cez moje samoobslužné stánky a stalo sa mi doteraz trikrát, že by zákazník neuhradil plnú sumu, iba čiastočnú. S krádežou ako takou na šťastie skúsenosť doposiaľ nemám a dúfam, že ani nebudem. Naďalej verím mojim skvelým zákazníkom.

Nebolo by jednoduchšie otvoriť kvetinárstvo?

Klasické kvetinárstvo neplánujem otvoriť. Dostávam túto otázku pomerne často a moja odpoveď je vždy – nie. I keď nad tým niekedy uvažujem, vždy sa vrátim naspäť do reality, keď si zaspomínam na časy v Londýne. Floristika je krásna práca, ale na druhej strane sakra ťažká. Je to fyzicky naozaj namáhavá práca a ja, bohužiaľ, nemladnem. Veľmi dobre si pamätám na neustále studené ruky, keďže máte ruky prakticky stále vo vode, vázy sa predsa neumyjú samé a treba ich umývať veľmi často na zaistenie čerstvosti kvetov. Človek je celý deň na nohách, kytica sa po sediačky uviazať nedá. Pracujete v neustále chladnom prostredí, keďže kvety milujú chlad a neznášajú teplo. Floristi majú taktiež doničené ruky od každodenného čistenia kvetov. Uviazať kyticu trvá zručnému floristovi len zopár minút, no príprava je oveľa dlhšia a to zákazníci nevidia. Kvety sú živý materiál, preto sa objednávky často nemôžu robiť vopred, ale až v daný deň, čo znamená veľmi skoré vstávanie do práce. Taktiež sú návalové dni ako Valentín, Deň matiek a rôzne oslavy, svadby a výstavy veľmi náročné na čas. Nie je žiadnou výnimkou práca do polnoci i dlhšie a následné vstávanie o 4-5 ráno, aby sa všetko stihlo. Toto všetko zákazníci nevidia, vidia iba krásnu prácu kvetinárky, keď viaže kyticu. No a presne do tohto kolobehu už nechcem spadnúť. Ako floristka som si toho zažila dosť, som vďačná za svoje skúsenosti a všetko, čím som si prešla, no som vo veku, kedy si chcem kvety užívať. Chcem s nimi robiť radosť iným a aj sebe. Nechcem, aby sa stali mojou prácou, chcem ich mať ako záľubu. Aj teraz zdobím oslavy, svadby a beriem rôzne iné zákazky, pretože ma táto práca stále veľmi baví, no neplním si diár akciami, aby som na nich zarobila majland a nevedela, kde mi hlava stojí. Chcem si tieto akcie užiť, nie sa narobiť na úkor mojej rodiny a môjho zdravia. Viete, je to nádherný pocit, keď podáte kyticu vlastných vypestovaných kvetov zákazníčke, ktorá sa nad ich krásou rozplače. Taktiež je úžasné, keď mi zákazník – muž pošle po na druhý deň správu, aké sú moje kvety nádherné a ako potešili obdarovanú.

Svetlanin kvetomat v Cíferi má svojich pravidelných zákazníkov. Zdroj foto: FB Kvetynka

Na aké kvety sa pri pestovaní zameriavate?

Na mojej mikro kvetinovej farme Kvetynka pestujem vo väčšine kvety, s ktorými mám najlepšie skúsenosti, čo sa použitia vo floristike a výdrži týka. Pestujem teda všetko, čo dokážem vypestovať na vonkajších záhonoch – od jarných cibuľovín ako tulipány, narcisy a úžasne voňavé hyacinty, cez klasické letničky, bez ktorých si neviem predstaviť vidiecku záhradu – cínie, astry, krasuľky, slnečnice až po jesenné kráľovné dáhlie/georgíny a chryzantémy. Medzitým sú, samozrejme, i rôzne iné a veľmi dôležité výplňové kvety a zeleň, ktorá do kytíc neodmysliteľne patrí. Mojou najväčšou radosťou sú vždy tulipány. Sú to po narcisoch, ktoré nájdete prakticky v každej záhrade, prvé pravé jarné kvety a ja ich zbožňujem. Túto sezónu ich mám nasadených vyše 7000. Nepestujem veľa obyčajných tulipánov, ale skôr zaujímavé odrody, ktoré v kvetinárstvach často nenájdete ako papagájovité a plnokveté/pivonkové. Sú to prvé kvety, po studenej a dlhej zime a keďže ich sezóna je prakticky veľmi krátka, len tak sa za nimi zapráši. Každý rok vypestujem o trošku viac kvetov a vždy odídu k zákazníkom, takže dopyt po lokálnych kvetoch tu je a myslím si, že veľa ľudí si uvedomuje, že lokálnosť nie je len „trendy“, je to cesta, ktorou vieme aspoň trošku pomôcť našej prírode a prostrediu. U mňa na záhrade totižto nenájdete žiadnu chémiu, to je moja zásada, bez kompromisov.

Okrem kytíc zdobím i oslavy a svadby, v menšom počte, tak, aby som si prácu na nich vedela užiť. Napríklad svadobná floristika je pre mňa veľmi osobná. Beriem tieto zákazky s veľkým rešpektom a pokiaľ si u mňa nevesta zajedná dátum dostatočne skoro, pracujem na tom, aby som už od semienka vypestovala do jej kytice a na stoly presne to, o čom sníva a čo sme si naplánovali. Vo svadobný deň musí byť všetko dokonalé a kvety v tento deň hrávajú veľkú rolu. Je to krásna práca, keď mladomanželom nazdobíte deň vlastnými kvetmi.

Často dostávam otázky ohľadne workshopov s mojimi kvietkami, preto sme s manželom postavili môj skleník/workshop, v ktorom, dúfam, už túto jeseň začnem organizovať prvé podujatia. Postavili sme krásny priestor, ktorý bude miestom pre priateľské, uvoľnené, kvetinové dielne spojené s prehliadkou mojej farmičky.