Správa EK o právnom štáte 2026 na prvý pohľad nevyzerá pre Slovensko katastroficky, ale z krajín Vyšehradskej skupiny je na tom horšie iba Maďarsko za bývalej vlády

V poradí siedma správa Európskej komisie (EK) o právnom štáte hodnotí predošlý rok, čo znemená už záber na súčasnú slovenskú vládu. Správy Komisie nemajú vo zvyku byť brutálne kritické, skôr sa nementorskou formou snažia vtiahnuť všetky hodnotené krajiny do permanentného dialógu o kľúčových právno-štátnych problémoch. Správa sa vyhýba neľútostnej kritike, uprednostňuje kvázi priateľské odporúčania.

Sú členské krajiny, ktoré z hodnotenia Komisie vyjdú so zdravou kožou, iné s láskavým upozornením na nedokonalosti, ďalšie sú pochválené za pokračujúci pozitívny štandard, ešte iné (ale prosím čítať medzi riadkami) správa znesie pod čiernu zem. Slovensko sa v podzemí nenachádza, tam sa v skúmanom období dostalo (v tom čase ešte Orbánove) Maďarsko. Ibaže Maďarsko je od jari 2026 už celkom iným Maďarskom. Všetky výhrady, ktoré Komisia v správe z roku 2026 uvádza, nová vláda otvorene priznala, takže Maďarsko sa môže cítiť tak trochu „z obliga“. Zašla v sebakritike, t. j. kritike predošlého stavu, tak ďaleko, že napr. doslovne vykopla z úradu prezidenta republiky, čo nemusí byť v súlade s kostolným poriadkom predstáv o fungovaní práva v EÚ. Slovenská vláda sa na minulý rok vyhovoriť nemôže, to by totiž musela kritizovať samu seba, čo neurobila a neurobí.

Mnohé členské krajiny vyšli z hodnotenia EK o stave právneho štátu s pochvalou (príklad Fínsko, Nemecko…), iné, ako trebárs Rumunsko a Slovensko, majú čo napravovať, aj keď správa Komisie kvituje kladne každý pozitívny trend, aby vládnuce garnitúry neurazila a nestrhla ich k smiešnym výkrikom o diktáte Bruselu a o útokoch na „národnú hrdosť“. Bývalý maďarský a súčasný slovenský premiér sú v zaliečaní sa nízkym národným komplexom menejcennosti nedocenenými figurínami. Ak však neberieme na zreteľ momentálne sa prudko transformujúce Maďarsko, Slovensko dostalo v júli spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najmizernejšie vysvedčenie.

Čo sú to zlepšenia a reformy z pohľadu Komisie

Z doterajších siedmich správ EK o právnom štáte (skúmaniu zahraničných a bezpečnostných politík sa správy nevenujú) je zrejmé, že Komisia vychádza z permanentného rizika nedokonalosti, kde je stále čo zlepšovať. Reformy tak nespejú k zdarnému uzavretiu, je to neustály proces, vždy je čo odstraňovať, udržiavať alebo zlepšovať. V škále hodnotenia pokroku krajiny oproti predchádzajúcemu stavu zostupným kritériom významný, určitý, obmedzený a žiadny nie je výsledok Slovenska zrovna apokalyptický a dá sa dýchať, ale hygiena vývoja právneho štátu je akási nedobrá (ďalej vychádzam zo znenia prekladu do slovenčiny od Zastupiteľstva EÚ v SR)

Významný pokrok vidí Komisia pri zabezpečovaní toho, aby „boli zavedené a dodržiavané dostatočné záruky pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcom za ´ohýbanie práva´ pri prijímaní ich súdnych rozhodnutí“. Trochu kostrbatá vetná konštrukcia pre bežného čitateľa, ale všimnite si, že „významný pokrok“ je to, že sa niečo ešte len má zaviesť, je tu iba vládny prísľub niečoho, o čom sa nevie, či bude vôbec fungovať.

Určitý pokrok „sa dosiahol, keďže sa pripravili návrhy zmien, ktorými sa má riešiť otázka ich predčasného odvolania. Keďže legislatívny proces stále prebieha, Slovensku sa odporúča, aby pokročilo v reformách“. Takže pre slabších jedincov: zatiaľ sa iba „pripravili“ návrhy zmien a otázka sa „má riešiť“. Ale dobre, Komisia je zrejme vďačná za to, že keď sa nič nevyriešilo, tak sa aspoň „rieši“. A vyzýva, aby sa „pokročilo v reformách“!

Obmedzený pokrok „sa dosiahol v oblasti regulácie lobistických činností“…, ale, ako správa uvádza, „žiadny pokrok sa však nedosiahol vo veci posilňovania systému majetkových priznaní…“. Slovensku sa preto odporúča, aby „predložilo návrhy na reguláciu lobizmu“. Takže ide podľa Komisie o „obmedzený“ alebo žiadny“ pokrok?

Obmedzený pokrok sa dosiahol aj „pri zavádzaní legislatívnych a iných záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy zákona o ohováraní. Slovensku sa preto odporúča, aby pokročilo“. Opäť medzi riadkami: Slovensko v tejto oblasti nič nezaviedlo, ale „zavádza“ a má preto pokročiť!

A konečne, žiadny pokrok „sa nedosiahol v otázkach účinného vyšetrovania a stíhania prípadov veľkej korupcie v záujme dosiahnutia presvedčivých výsledkov, keďže obavy v súvislosti s protikorupčným rámcom stále pretrvávajú a schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať prípady veľkej korupcie sa ešte viac zhoršila“. Toto je bez komentára.

Žiadny pokrok sa nedosiahol ani „pri zabezpečovaní účinných verejných konzultácií a zapájania zainteresovaných strán do procesu tvorby práva, čo aj naďalej vyvoláva obavy. Slovensku sa preto odporúča, aby zabezpečilo inkluzívny a transparentný legislatívny proces, a to aj zaistením účinných verejných konzultácií a zapojenia zainteresovaných strán do procesu tvorby práva a vyriešením problému častého využívania skráteného legislatívneho konania“.

Takto znie jazyk Európskej komisie, jazyk právnický a nie veľmi záživný. Súdny čitateľ nech si však sám urobí názor a posúdi, či má Slovensko s Európskou úniou nejaké nezrovnalosti. Možno, ako to vyznieva z vládnej interpretácie, ide iba o drobné chybičky. Na Poľsku a Česku však Komisia také drobné chybičky nenašla.

Autor je bezpečnostný analytik.

206