Absolútne vycibrená fikcia: Keď sa spečatí svätá aliancia Smer - Progresívne Slovensko (alebo Hrobár a Vízia v jednom trolejbuse)

Peter Pellegrini sa raz ráno zobudil s výrazom človeka, ktorý sa zrejme včera zrazil s koňom (alebo minimálne pozeral ako bocian do hadice), keď zrazu vyhlásil, že naša domáca politická scéna potrebuje psychoterapiu. Podľa neho je jedinou záchranou pre krajinu manželstvo z rozumom medzi Robertom Ficom a Michalom Šimečkom.

Fico bol zatiaľ hrobovo ticho, pretože v politickom zákulisí práve s kalkulačkou v ruke rátal, koľko percent voličov Progresívneho Slovenska dostane infarkt, ak si s ním dá na úrade predbežné foto s objatím. Šimečka to síce najskôr rázne odmietol – lebo v progresívnych kruhoch je zvykom tváriť sa morálne aspoň do desiatej dopoludnia –, ale potom zistil, že kreslo premiéra voňalo tak dobre, že ideológia musela ustúpiť pragmatizmu.

A tak vznikla vláda, akú svet ešte nevidel. Keby táto koalícia prežila prvých desať minút bez hromadnej bitky v bufete Národnej rady, vyzerala by nasledovne:

1. Denníky v totálnom tranze: „Fico je nový Havel, len s lepším slovníkom“

Hneď ráno by titulné strany zapĺňali úvodníky začínajúci slovami: „Prečo sme sa mýlili: Robert Fico bol vždy len nepochopený sociálny demokrat s citom pre menšiny.“ Pri nich by svietila fotka Fica so dúhovou šálkou kávy, ako na Úrade vlády nežne hladí po hlave aktivistov z LGBTI+ komunity, pričom by sa v novinách písalo, že kauzy Smeru boli len prejavom „avantgardného performatívneho umenia“.

2. Protikorupčné organizácie: „Korupcia bola oficiálne zrušená zákonom o radosti“

Predstaviteliaarganizácií by na tlačovke s úsmevom oznámili, že na Slovensku už žiadna korupcia neexistuje. A to nie preto, že by ju vyšetrili, ale preto, lebo ju koaličná zmluva premenovala na „finančnú kreativitu pre udržateľný rast“. Budovu bývalej špeciálnej prokuratúry by slávnostne premenovali na Centrum vzájomného porozumenia a lásky, kde by Robert Fico a Michal Šimečka každý piatok spoločne vyšívali ekologické tašky z recyklovaných transparentov protestov Za slušné Slovensko.

3. Svetové turné slovenskej dvojky: Od Moskvy až po Malibu

Absolútny vrchol tejto vlády by bolo ich spoločné zahraničné turné. Vládny špeciál by lietal štýlom „kam vietor, tam plášť, hlavne nech tečú granty a plyn“:

Moskva a Peking: Fico by v Kremli s vážnou tvárou vysvetľoval Putinovi, že zbrane na Ukrajinu posielali len preto, lebo ich k tomu nútila zlá EÚ, zatiaľ čo Michal Šimečka by v pozadí v tričku „Všetci sme deti sovietskych pionierov“ nadšene tlieskal. V Pekingu by potom slávnostne otvorili fabriku na výrobu dúhových traktorov s portrétom Che Guevaru a podpisom Ľuboša Blahu.
Brusel: Hneď na to by leteli do Bruselu, kde by Fico vbehol Ursule von der Leyen do kancelárie, objal ju tak silno, až by jej vypadla káva z ruky, a vyhlásil, že zelená dohoda je jeho najväčší sen od čias, keď pásol husi v Topoľčanoch. Šimečka by medzitým v Europarlamente presviedčal poslancov, že najtvrdším obhajcom práv menšín a LGBTI+ na svete je osobne Tibor Gašpar.
Washington: Turné by zakončili v Bielom dome. Fico by americkým generálom s úsmevom hovoril, že protiraketová obrana Patriot je super, ale ruská ropa v nádrži slovenskej limuzíny vonia lepšie. Šimečka by medzitým na univerzite prednášal o tom, že tradičná rodina, progresívny feminizmus a socializmus 21. storočia sú jedno a to isté, len to voliči doteraz nepochopili.

Slovensko by sa stalo celosvetovým laboratóriom politickej schizofrénie. Voliči by sedeli doma pred telkami, pozerali by na to, ako sa Fico drží za ruku so Šimečkom, a v hlave by im znela jediná otázka: „Kedy sa prebudím z tohto sna a koľko promile vlastne mám?“

104