Srbský dominátor Vučić skončil. Voľby vyhrali študenti, vládnuť ale nebudú, dali len opozícii k dispozícii svoju firmu

Po 14 rokoch vládnutia v Srbsku skončila Srbská pokroková strana spojená s bývalým premiérom a prezidentom Vučičom. Srbsko sa už dva roky nachádza v kríze, na uliciach, najmä v Belehrade, sa vystriedali státisíce demonštrantov, pričom to boli spočiatku študenti, ktorí rozpútali protesty. Na študentov sa potom nabaľovali ďalšie segmenty spoločnosti a vznikol tak jednoliaty anti-Vučić blok.

Opozičný tábor už si prikrytie študentmi ponechal a premenil sa na občianske hnutie najrôznejších segmentov spoločnosti. Opozícia tak išla do predčasných volieb pod názvom Študentská kandidátka, pod ktorou sa skryli všetci tí, ktorým sa vládnutie pravicových „pokrokárov“ zunovalo. Študentská kandidátka v mnohom pripomína maďarský Fidesz, ktorý tiež vznikol z iniciatívy študentov a mladých intelektuálov a časom sa premenil na prísne pravicovú a euroskeptickú politickú stranu, aspoň sa tak sám definoval. Do svojho odvolenia v tomto roku vládol v Maďarsku 16 rokov, Aleksandar Vučić tvaroval politiku krajiny 14 rokov, takže V. Orbána netromfol.

Študentská kandidátka získala v predčasných voľbách štatisticky absolútnu väčšinu, zaokrúhlene 53% hlasov, koalícia združená okolo Vučiča si prišla na 39%. Za opozičnou kandidátkou stáli hlavne veľké mestá, v prvom rade, samozrejme Belehrad, Vučić a spol. sa mohli oprieť predovšetkým o vidiek. Možno mnohých zarazí, že Srbská pokroková strana je pravicová (je to skôr ´sebadefinícia´), takže od opozície by sa očakával opak. Ale nie je tomu tak, Študentská kandidátka vyznáva dva ideové smery – vlastenectvo a kresťanstvo, takže nejde o posun Srbska doľava.

Otvorené otázky

V zahraničnej politike ostáva otvorená otázka uznania Kosova ako samostatného štátu. Pri „vlasteneckej“ a kresťanskej orientácii novej nastupujúcej vládnej garnitúry neprichádza do úvahy, aby sa Srbsko tejto svojej bývalej provincie´zrieklo.

Ani Rusku Srbsko z lopaty tak rýchlo neutečie, predošlé vlády si s Ruskom účelovo vybudovali pevné hospodárske vzťahy a bez dodávok fosílnych palív by srbská ekonomika veľmi rýchlo skolabovala. Znamená to, že prinajmenšom v týchto dvoch položkách bude medzi Srbskom a EÚ pretrvávať napätie. Mal som v Srbsku dosť príhovorov a rozhovorov s ľuďmi najrôznejšieho smerovania a získal som dojem, že takmer všetci Srbi sú nie patrioti, ale nacionalisti.

Problémom bude aj situácia vnútri opozičného, t. j. o chvíľu vládneho, tábora. Študentská kandidátka je hnutie, nie riadne zakotvená politická strana s jasným programom a zameraním. Pôsobila ako deštruktívna sila voči autoritárskemu progresivistickému režimu a teraz musí náhle prejsť na konštruktívnu oblasť. Hnutie nemá ani výrazného vodcu. Západné médiá najčastejšie spomínajú Ilju Srdanoviča, kardiológa z Nového Sadu, ale či sa stane vodcom víťazov aj po vytvorení vlády, nie je isté. Na kandidátke víťazov je študentov poskromne, zato je tam veľa lekárov, umelcov, športovcov, vysokoškolských pedagógov.

Hnutie sa najskôr rozpadne na odstredivé politické smery, ako to Slovensku zažilo s VPN, pričom nebude zaujímavé ten vývoj sledovať. Skôr to bude bolestivé déjà vu.

Čo s EÚ?

Srbsko je už od roku 2012 žiadateľom o vstup do Európskej únie, prístupové rozhovory začaté v r. 2014 sa však zadrhli. EÚ nie je spokojná s prístupom Belehradu k riešeniu toho najpáčivejšieho neduhu, ktorý vo väčšine postkomunistických štátov predstavuje korupcia. Bolo to práve obvinenie z korupcie, spolu s požiadavkou nastolenia právneho štátu a slobody médií, ktoré po celé dva roky hnalo Srbov do ulíc. A vyzerá to tak, že ani EÚ nie je veľmi nadšená z neustáleho rozširovania smerom na východ a juhovýchod a dokonca na Kaukaz (aj Arménsko sa hlási do klubu), pretože ide o chudobné krajiny, ktoré budú sať z eurofondov. A to vo zväzku, ktorý s 27 členmi je už takmer neriaditeľný, čiže pri ďalšom náraste členstva a bez reformy hlasovacieho mechanizmu v Európskej rade by sa EÚ stala už totálne nefunkčná.

Proti skorej integrácii Srbska do EÚ sa pod rôznymi zámienkami už postavili niektoré členské štáty, napr. Holandsko, ktoré spochybňujú schopnosť Srbska splniť podmienky na vstup. Slovenský premiér sa tu správa prefíkane. Keďže v minulosti sa vyjadril proti vstupu Ukrajiny do NATO, ale kompenzoval to podporou jej členstva v EÚ, dnes naďalej tvrdí, že iba za podmienky, že EÚ bude súčasne integrovať aj Západný Balkán. Čítajúc medzi riadkami, je to Srbsko. Priehľadná a úbohá finta, ako nepustiť Ukrajinu do Únie. Ale to mal Úrad vlády ešte v Srbsku spojenca, po voľbách už z tria pätolízačských „moskovčíkov“ Vučić-Orbán-Fico ostal pri kormidle iba jeden, hoci na vývoj v Srbsku si musíme počkať.