Vierka vyrába ojedinelé oleje z jadier, semien a bylín výlučne dopestovaných na Slovensku

Švajčiar Matthias a Slovenka Vierka sa stretli v Nemecku, dnes žijú v nenápadnej slovenskej dedinke Súdovce (región Hont). Do tohto kraja sa zamilovali okamžite a práve tu si založili svoju „výrobničku“ výnimočných olejov. Tie lisujú za studena a výlučne z jadier a semien, ktoré sa pestujú na Slovensku. „Dobrý olej je totiž rovnocenným dochucovadlom, akým je aj soľ, korenie či bylinky,“ hovoria.

Vierka, vy ste Slovenka, váš manžel Matthias Švajčiar. Ako sa stretli vaše cesty?

Streli sme sa v južnom Schwarzwalde v Nemecku (Čierny Les). Po štúdiu som si chcela rozviazať trochu jazyk aj hovorovou nemčinou, nie len tou knižnou. Náhodou som tam zakotvila v gastronómii na 3 roky. Bolo to blízko švajčiarskych hraníc, chodilo k nám mnoho hostí z blízkeho Bazileja, ale aj z iných častí Švajčiarska. Raz tam na jednu narodeninovú oslavu prišiel aj Matthias.

Ako sa vám žije na Slovensku? Nepremýšľali ste, že by ste skúsili žiť vo Švajčiarsku?

Na Slovensku bývame radi. Ja som tu doma, aj do Nemecka som odišla s tým zámerom, že je to len na určitý čas a chcem sa vrátiť. Ale aj Matthias je tu medzičasom doma. Len tú našu náročnú slovenčinu sa akosi za tie roky stále nenaučil.

Švajčiarsko je pre mnohých Slovákov nesplnený sen. Niekto by čakal, že keď už Slovensko, tak budete bývať a podnikať pri Bratislave, kde je väčšia nákupná sila. Vy ste si však vybrali Hont. Prečo?

Pečené holuby nepadajú do úst nikde. Ani vo Švajčiarsku, ani v Bratislave. Všade, kde žijú ľudia, sa dá žiť dobre. Hľadali sme miesto na bývanie, nie na podnikanie. Celé naše olejové podnikanie sa vyvinulo až neskôr. Vidiecku usadlosť v malej hontianskej dedinke Súdovce (pri Dudinciach) našiel Matthias na portáli s nehnuteľnosťami v apríli 2011. Išiel to najprv „omrknúť“ sám, nič mi nepovedal, až potom ma sem zobral. Ja som z Podpoľania (obec Kriváň) a v tomto kraji som dovtedy, kým sme nekúpili dom v Súdovciach, nebola. Stáli sme teraz už v našom dvore, ešte nám realitný maklér ani neodomkol dom a už sme mu povedali: ,,Berieme to!“ Tí, ktorí u nás už boli, vedia, o čom hovorím. Tí, ktorí ešte len prídu, pochopia.

Aké boli začiatky vášho podnikania? Prečo ste sa rozhodli pre výrobu oleja a čo bolo najnáročnejšie?

Na ťažké začiatky si spomínam veľmi dobre. Ja mám ukončenú Filozofickú fakultu, odbor nemčina-dejepis. V roku 1989 som mala 10 rokov, podnikať moju generáciu neučil nikto. Kým sme s manželom nezaložili náš Olej Hont, bola som vždy len zamestnanec. Skúsenosti z práce v Nemecku boli pre mňa v začiatkoch, ale aj dnes veľkým prínosom.

V začiatkoch bolo náročné najmä to, že naše ponímanie oleja sa nestretlo s názorom väčšiny Slovákov, pre ktorých je olej len akýmsi dodatkom v recepte, ktorý zamastí, vypraží. My vnímame olej ako základnú potravinu, ako nosič chuti, dokonca ako pochutinu. Dobrý olej je rovnocenným dochucovadlom akým je aj soľ, korenie či bylinky.

Pre za studena lisovaný olej sme sa rozhodli z viacerých dôvodov, no asi najsilnejší bol ten osobný – dobrý olej nám na Slovensku jednoducho chýbal. Matthias prevádzkoval vo Švajčiarsku manufaktúru na výrobu potravín, kde spracúval sezónne a regionálne suroviny na potraviny. So všetkými príchuťami mal jeho sortiment až 140 výrobkov. Olej bol jedným z nich. Nemal v pláne pokračovať v tom na Slovensku, ale v našom prípade platí, že nikdy nehovor nikdy!

Čo sa týka konkurencie, už len to slovo samotné nemám rada. Myslím si, že spolupráca prináša všetkým stranám viac. Keďže som nastavená takto, nemali sme konkurenciu ani v začiatkoch (keď sme patrili na Slovensku medzi prvých malovýrobcov), ani teraz (keď je nás už podstatne viac – aj tých menších, aj tých väčších).

Ako vyrábate oleje? Ako prebieha výroba a čo je pri nej najnáročnejšie?

Náš olej lisujeme na šnekovom lise, prvým a jediným lisovaním za studena, takýto olej nazývame panenský. Do Lízy (tak sa volá náš lis) sypeme len tie olejnaté semená a jadierka, ktoré rastú a pestujú sa na Slovensku. Olejnín tu máme bohato, aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli práve pre olej.

Začali sme na začiatku roka 2014 s jedným druhom – za studena lisovaným repkovým olejom, lebo je to dobrý štandard do kuchyne. Do konca roka sme mali 4 druhy – k repkovému pribudli slnečnicový, olej z vlašských orechov a makový. V ďalšom roku pribudli tekvicový a konopný a medzi poslednými to boli oleje ľanový a horčicový. Našou špecialitou sú ochutené repkové oleje – vyrábame ich niekoľko druhov: s bazalkou, so šalviou, oregano – majoránkový, s dubákmi, s chilli, či teraz novinku s ligurčekom lekárskym.

Starostlivý a šetrný priebeh lisovania, pri ktorom nám ide o kvalitu, nie o kvantitu, zaručuje špičkovú kvalitu našich olejov. To platí pre chuť, farbu, vôňu a obsah cenných látok rastlinných olejov. Po vylisovaní naše oleje nefiltrujeme, ale ich nechávame jednoducho sedimentovať, čím si zachovávajú silu prírody skrývajúcu sa v olejoch lisovaných za studena. Po sedimentácii olej ručne plníme do fliaš.

Náročné je najmä presúvať tony materiálu. Presúvanie 40 kg vriec so surovinou a s výliskami medzi „výrobničkou“ a skladom, kartóny s naplneným olejom – napríklad 1 litrová sklenená fľaša naplnená olejom váži 1,6 kg. Máte ich 15 ks v krabici a hneď dvíhate 24 kíl. No a o umývaní mastných bandasiek a sudov ani nemusím hovoriť. Horúca voda a drhnúť, drhnúť, drhnúť.

Kto sú vaši zákazníci a ako ich získavate?

Máme najmä koncových odberateľov, ale aj niekoľko reštaurácií a predajní s farmárskymi potravinami, či so zdravou výživou. V posledných rokoch pribudli aj tzv. bezobalové predajne, kde sa olej čapuje z väčších nádob. Zákazníkov sme najmä v prvých troch rokoch získavali osobne na ochutnávkach počas najrôznejších podujatí, trhov a výstav. Potom sme začali organizovať prehliadky výroby s ochutnávkou a naším príbehom priamo na prevádzke v Súdovciach.

Tešíme sa z dobrej spolupráce s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu v Dudinciach, s nimi organizujeme pravidelné ochutnávky každú stredu popoludní. Naše výrobky ponúkajú aj ,,Regionálne pulty“ Banskobystrického samosprávneho kraja.

Matthias, akí sú Slováci? Na čo ste si museli zvykať a čo vám naopak imponovalo?

Matthias: Na Slovensku sa mi od začiatku páčila krajina ako taká . Máte tu všetko. Nebo v Súdovciach býva tak krásne, aké som doteraz videl len na púšti v Afrike. Slovákov vnímam ako priateľských a ochotných. Teda voči mne sa tak vždy správali. A tie vaše ,,hrubé“ vtipy, na tie som si musel najprv zvyknúť. Imponoval mi aj obecný či mestský rozhlas.

Neskutočne-skutočná sa mi zdá často nezmyselná byrokracia (napr. prečo trvalo 3 mesiace, kým nás zapísali do Obchodného registra, to nepochopím, alebo ako cudzinecká polícia nedokázala dať do formulára v ich systéme prehlasované „ö“, tak mi zmenili priezvisko z Rösch na Roesch). No a tabuľky ,,Neklopte! Zavoláme Vás!“, ale celé hodiny vás nezavolá nikto… Tak to je na samostatnú kapitolu. Ale zlepšuje sa to (smiech).