Zelenskyj riskantne zúčtoval s Trumpom. Bolo to hrdé, ale cenu za jeho hrdosť budú musieť platiť Ukrajinci

S americkým prezidentom je ťažké vyjsť, o tom sa vari okrem Putina presvedčila väčšina európskych štátnikov. V USA svojho prezidenta karikujú tak, ako na Slovensku kedysi Mečiara, ku slovu sa prihlásili aj americkí psychiatri. Lenže ten druhý menovaný bol medzinárodný niktoš, ten prvý má rázne slovo v svetovom dianí. A koná skutočne nevyspytateľne, nikto nevie, čo povie, alebo aké huncútstvo vyvedie zajtra.

Krízu v osobných vzťahoch oboch prezidentov najnovšie zapríčinil Trumpov príkaz, aby Ukrajinci útočili na ruské rafinérie, hoci táto metóda obrany sa ukázala byť vysoko efektívna. V interview pre slávneho britského moderátora Piersa Morgana Zelenskyj uviedol, že sa cíti Trumpom „zradený“ okrem iného tým, že zrušil sankcie na export fosílnych palív do USA. Teda do krajiny, ktorá sama je dnes čistým vývozcom ropy. Ukrajina tým, uviedol Zelenskyj, „stráca silného partnera“, ale „nie je to naša vina“.

Inými slovami: Zelenskyj podsunul vinu za najväčšiu krízu v americko-ukrajinských vzťahoch od škandálu v Oválnej pracovni vo februári 2005 jednoznačne Trumpovi. Ten podľa správania, ktorého sme dennodenne svedkami, to ťažko bude brať inak ako osobnú urážku. Ešte mu to pokazí udelenie Nobelovej ceny mieru, hoci už dávno nie je o čo stáť.

Zelenskyj však zaťal ešte hlbšie, keď v interview pre Financial Times Trumpa kritizoval za to, že sa postavil na „nesprávnu stranu dejín“. Túto zlú pozíciu pripisuje tak „poradcom“ prezidenta, ako aj Trumpovi samotnému pre jeho obdiv k Putinovi.

Ako zlyhala diplomacia

Zelenskyj už začína na sledovateľov médií pôsobiť ako nomád. Križuje Európou, navštevuje USA, zúčastňuje sa na všetkých možných medzinárodných podujatiach. Všade prosí o zbrane a finančné prostriedky na ich nákup. Zajtra už začne prosiť aj o potraviny alebo peniaze na ne. Európa mu po dlhšom váhaní začala masívne pomáhať, nechce si zabijaka pustiť blízko k svojim hraniciam, keďže vidí zničenú ukrajinskú energetickú sieť, celé vybombardované obytné bloky v ukrajinských mestách, narastajúci počet zabitých civilistov a zdokumentované masakry na obyvateľstve, pred ktorými hádam blednú aj české Lidice či francúzsky Oradour. Dovolí si niekedy niekto postaviť ruské vedenie a velenie pred nejaký ad hoc trestný tribunál?

V USA sa však Zelenskému nedarí, pričom dobre vie, že závislosť od USA sa nedá podceňovať. Ukrajinské zásoby záchytných rakiet Patriot sú takmer vyčerpané, americké spravodajské informácie pre Kyjev nepostrádateľné pre zisťovanie času a miesta odpaľovania ruských rakiet, pričom bez údajov americkej satelitnej komunikácie, predovšetkým služby Starhshield, sú vojenské operácie Ukrajincov ťažko predstaviteľné.

Zelenskyj teda veľmi riskoval, keď sa z neho, doterajšieho prosebníka, stal v rozopri s Trumpom vzdorovitý kritik. Ale ukrajinský prezident nekapituloval pred drvivo mocnejším ruským protivníkom a svoje miesto v dejinách má na rozdiel od Trumpa a Putina isté. Žiaľ, istý nie je osud Ukrajiny ani životy tých Ukrajincov, z ktorých sa nestali vojnoví utečenci v európskych štátoch.

Našu zem nepredáme

Ukrajinský prezident má svoj sen o nezávislej a hrdej Ukrajine, ktorej Kremeľ nebude rozkazovať, do akej organizácie má vstúpiť a aké obranné sily mu dovolí. To je, samozrejme, sympatické. Keď vo vyššie spomenutom rozhovore s Piersom Morganom vyhlásil, že „našu zem nepredáme“ a „nám nejde o kšeft“, každý vie, že tieto výroky boli určené Trumpovi a Ukrajinec tak pred celým svetom chcel demonštrovať svoju morálnu prevahu nad pánom Bieleho domu. Ach, ale to sa nevypláca, Zelenskyj tým Trumpa skôr zosmiešnil.

Koniec koncov, USA síce Ukrajinu začali zanedbávať, ale úplne ju od svojej pomoci neodstrihli. Satelitné informácie opäť prúdia a logistický a finančný mechanizmus PURL (Prioritised Ukraine Requirements List – Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) funguje. PURL schválili prezident Trump a generálny tajomník NATO Mark Rutte v júni 2025 s cieľom zabezpečiť efektívne dodávky kriticky dôležitých zbraní. V tomto mechanizme sú síce USA už len slabý článok, ale svojou účasťou ho podporujú. Do iniciatívy sa zapojilo viac ako 20 krajín, medzi najväčších finančných prispievateľov patria Nórsko, Holandsko, Nemecko a Kanada. USA spolupracujú len vlažne, ale aj tento zdržanlivý prístup Zelenskyj svojím konfliktom s Trumpom vystavil riziku. Ono stúpať na kobru bosou nohou…

185