Olympijské hry 2026 začali tradične aj netradične. Zmes slávnostnej atmosféry a politických vplyvov nebolo možné prehliadnuť

Tradične sa zimná olympiáda začala tým, že ju uviedla vstupná šou – defilé účastníckych krajín so svojimi vlajkonosičmi a komentármi všetkých možných aj nemožných svetových televízií.

Taliansko ako hostiteľská krajina si dalo záležať, aby zvyšku sveta predstavilo svoju kultúru a už len upadajúci mocenský význam. Ale šou bola veľkolepá, dôstojná a netreba pripájať nejakú odporovaciu spojku „ale“, ktorá podujatie spochybní. Veď, keď sa konajú olympijské hry, ľudia sa majú mať radi. Niečo podobné ako na Vianoce. Alebo nie?

Sláva a vyvolávanie nesúhlasu

Netradičný bol azda práve úvod, keďže po prvýkrát v dejinách sa hry konajú súčasne hneď na štyroch miestach, pri ktorých dominuje Miláno. Slávnostná atmosféra bola nepochybná, vidieť sa nechali aj mnohí svetoví politickí lídri prvej či druhej kategórie a oficiálne tento sviatok otvoril na milánskom štadióne San Siro taliansky prezident Sergio Matarella, na kamerách ste mohli zhliadnuť aj populárnu taliansku premiérku. Divákov priamo na mieste (talianski usporiadatelia udávajú počet 67 000) bolo primerane, sledovanosť v televíziách priemerná, čo je dané tým, že zimné olympijské hry (ZOH) nenachádzajú vo svete takú odozvu ako tie letné, takže sa nedajú porovnávať so záujmom o LOH v Paríži spred dvoch rokov.

Nešportové obsadenie však bolo impozantné, začalo sa vystúpením americkej popovej hviezdy Mariah Careyovej s piesňou „Nič nie je nemožné“. Talianska speváčka Laura Pausini zanôtila taliansku národnú hymnu, zazneli aj úryvky z tvorby talianskych klasických hudobných ikon ako Pavarotti alebo Puccini. Diváci boli viditeľne nadšení a opäť tam nepatrí nijaké „ale“. Klaplo to. Ceremónia si splnila svoju povinnosť a predstavila vrcholy dejín talianskej kultúry.

Štyri miesta, štyri pochody

Olympijský oheň nezapálili na všetkých štyroch miestach, kde sa konajú športové podujatia (Milano, Cortina, Predazzo a Livigno), ale iba v prvých dvoch menovaných. Aj tak je to opäť prvýkrát, keď sa olympijský oheň rozhorel na dvoch miestach. Na všetkých štyroch sa však uviedlo 2 900 športovcov/športovkýň z 92 krajín. Niektoré sa ukázali len symbolicky, s jedným či dvomi-tromi zástupcami, iné v silných zostavách. Slovensko patrí k „zimnej“ krajine a v delegácii som narátal vyše 50 účastníkov. Dosť, ale (ako inak) najsilnejšie družstvá mali severské národy a veľmoci v zimných športoch ako Švédi, Nóri, „alpskí“ Európania, Kanaďania, Američania… Iné zimné veľmoci chýbali. Rusov a Bielorusov na olympiádu nepustili. Rusko aj počas ZOH v Taliansku nemilosrdne bombardovalo ukrajinské mestá s ich infraštruktúrou a zabíjalo hlava-nehlava všetkých „banderovcov“ vrátane tých úplne novonarodených.

Politický moment nastal podľa očakávania

Najbúrlivejší potlesk publika sa zišiel ukrajinskej športovej výprave, malá izraelská delegácia športovcov (ktorú často reprezentujú pôvodom ruskí Židia) sa s nadšením nestretla, práve naopak. Ozajstnú studenú sprchu dostali Američania, ale nie ako športový tím. To na viceprezidenta USA JD Vancea diváci „bučali“, len čo sa objavil na veľkej obrazovke. A to aj napriek tomu, že ho krátko predtým prijala talianska premiérka Giorgia Meloniová a vyhlásila, že „šport a náboženstvo sú hodnoty, ktoré spájajú západnú civilizáciu“.

ZOH v Taliansku sa majú skončiť 22. februára a podľa oficiálnych správ úrady nasadili na ochranu účastníkov 6 000 policajtov a 2 000 vojakov. Niektoré tímy, samozrejme Američania a Izraelčania, si priviezli vlastné ochranky. Rusi na ZOH v Taliansku chýbajú, inak by si na ochranu svojich športovcov zrejme museli priviezť celú obrnenú brigádu. Iste, s dovolením hosťujúcej krajiny.

Autor je bezpečnostný analytik.

306