Veľká politická búrka v Česku: Prezident - motorista proti vláde s motoristom

Západní susedia Slovenska majú už taký zažitý zvyk. Len čo si v parlamentných voľbách vyberú zástupcov „ľudu“ a vytvoria si legálnu a legitímnu vládu, začnú kričať „odstúpiť“! Možno sú to politické pudy z čias monarchie, keď sa verilo, že veci k lepšiemu zmení nový panovník. S Jozefom II to tak možno bolo…

Ibaže teraz si toho panovníka Česi zvolili sami, a to dokonca v kombinácii priamych volieb, takže majú hneď dvoch panovníkov. Podobne ako na Slovensku, aj za riekou Moravou si panovníka (vládu) aj korunovanú hlavu štátu (prezidenta) volia sami. Vyhovárať sa tak môžu len sami na seba.

Voľby vyhrala partia, ktorá mení pravidlá zahraničnopolitickej orientácie

Tá partia, ktorá vytvorila vládu, je známa. Vo voľbách jednoznačne zabodovalo hnutie ANO, ale na väčšinu v parlamente a presadzovanie zákonov potrebovalo „komplicov“. A našlo ich. Tým prvým je Okamurova SPD (Sloboda a priama demokracia), tým druhým doteraz neznáma strana Motorkári sebe (AUTO). Prvý komplic najsilnejšej politickej strany otvorene podporuje Rusko v ťažení na Ukrajine a vyzýva k vystúpeniu z NATO aj z EÚ. Pre Kremeľ priam ľúbezný spev. Druhý kamoš („motoristi“) sa sami označujú za jedinú autentickú pravicovú stranu a pred voľbami požadovali referendum o vystúpení z EÚ. Mimochodom, referendum o vstupe do EÚ v Česku už prebehlo v ére samostatnosti. Kremeľskí oligarchovia opäť radostne načúvajú a nepochybne chrochtajú blahom. Veď zrušenie sľubu doviesť krajinu do EÚ viedlo k vyhnaniu bývalého ukrajinského prezidenta (hádajte, kam asi utiekol?) a slúžilo ako zámienka k útoku na Ukrajinu.

Súčasný a novozvolený český premiér si inak s obidvomi vládnymi koaličnými partnermi tak povediac „sadol“, keďže v minulosti nebol v televíznom vysielaní dať jasnú odpoveď na otázku, či by Česká republika išla brániť susedné Poľsko, ak „by bolo napadnuté“. Vyzerá to tak, že skutočne vyštudoval iba obchod, avšak nie medzinárodné vzťahy. Už vtedy v Kremli, ak tam majú stajne, súhlasne zaerdžali.

Spor medzi prezidentom a premiérom nevyriešia právnici

Právnici sú metlou demokratických systémov a debaty o tom, či prezident môže, smie, musí alebo nemusí menovať ministrom niekoho, koho si praje premiér, je mimo našu laickú diskusiu. Aj Ústavný súd ČR by mal problém rozhodnúť. Ako radoví občania vieme, že zákony sú tu preto, aby sa dali obchádzať. O konflikte medzi českým prezidentom a staronovým predsedom vlády sa vie už dávnejšie a každý z oboch protagonistov má za sebou armádu naslovovzatých právnych poradcov. Česko nemá prezidentský systém a prezident má poslúchať. Z dávnejších dejín Slovenska už v ére samostatnosti vieme, že ak jeden prezident (hneď ten prvý v poradí, M. Kováč) odmietol poslúchať premiéra, bola z toho galiba. V Česku také vyústenie sporu medzi „Hradom“ a „Strakovkou“ nehrozí a asi sa nedočítame, že manželku prezidenta Pavla našli spitú do bezvedomia na parkovisku v Monaku.

Zahraničná politika ide ruka v ruke s bezpečnostno-politickým smerovaním štátu a od prezidenta, ktorý kedysi v NATO šéfoval Severoatlantickej rade, sa nedalo očakávať, že by z „neonácka“ (akéhosi F. Turka) urobil formálnym podaním ruky ministra zahraničia alebo trebárs len ministra životného prostredia. Bokom nechajme otázku, či ide naozaj o „neonácka“, v každom prípade za sebou takú viditeľnú stopu zanechal. Navyše aj dobre vyzerá a vie šikovne hovoriť, takže na prípadnom zjazde nemeckej AfD (Alternatíva pre Nemecko) by ho rozhodne nevypískali.

Autor je bezpečnostný analytik.

354