Hranica trpezlivosti pretiekla: Čo sa stane, keď štát zradí tých, ktorí ho živia a chránia?

Európska ulica vrie. Výklady v plameňoch, rozbité obchody, zúfalí živnostníci a pouliční radikáli vysmievajúci sa spravodlivosti priamo do kamier. Zatiaľ čo agresori odchádzajú zo súdov s úsmevom, pretože „nebol preukázaný priamy úmysel“, slušní ľudia ostávajú s pocitom totálnej bezmocnosti.

Politické elity si však neuvedomujú jednu zásadnú vec: trpezlivosť pracujúcej väčšiny nie je nekonečná. Ak štát rezignuje na svoju základnú funkciu – ochranu majetku a bezpečnosti –, rozbije základnú spoločenskú zmluvu. A dôsledky nebudú niesť aktivisti, ale práve tí, ktorí sa dnes v parlamentoch tvária, že sa ich to netýka.

Keď si podnikatelia povedia: „Dosť, neplatíme!“

Kto drží tento systém pri živote? Sú to práve tí podnikatelia a pracujúci ľudia, ktorých majetok dnes slúži ako terč pre extrémistov. Štát od nich vyžaduje platenie enormných daní, odvody na minútu presne a dodržiavanie každej byrokratickej normy. No čo dostávajú na oplátku? Nulovú ochranu a výsmech v podobe bezzubých zákonov.

Čo spraví štát v momente, keď sa podnikatelia zorganizujú a vyhlásia vlastnú neposlušnosť? Keď majitelia zničených prevádzok a ich kolegovia povedia: „Odmietame platiť dane štátu, ktorý nás nevie ochrániť pred lúzou na ulici“?

Pre politikov by to bol okamžitý rozsudok. Štátny rozpočet, z ktorého sa financujú aj dotácie pre kadejaké pochybné spolky a programy, stojí výhradne na týchto ľuďoch. Bez ich peňazí je štátny aparát len prázdnou schránkou.

Ako dlho bude polícia robiť fackovacích panákov?

Druhou skupinou na hrane sú samotné bezpečnostné zložky. Policajti stoja v prvej línii, čelia dlažobným kockám, pyrotechnike a urážkam. S nasadením vlastného zdravia zadržia extrémistov, pripravia spisy – a na druhý deň vidia, ako tí istí ľudia opúšťajú súdnu sieň bez jediného škrabanca.

Ako dlho bude radových policajtov baviť riskovať životy pre systém, ktorý ich zväzuje nariadeniami, zatiaľ čo radikálom dáva právne imunity? Čo nastane, keď policajné zbory odmietnu ďalej robiť štíty politikom a nechajú ulice svojmu osudu?

V momente, keď polícia povie: „Pre toto sme nepodpisovali prísahu,“ štát stráca monopol na násilie. A práve tu začína skutočná katastrofa.

Cesta k tvrdej anarchii

Ak štát nedokáže zabezpečiť elementárny poriadok, prirodzenou reakciou bude vznik domobrany a súkromných bezpečnostných aliancií. Podnikatelia a obyčajní občania vezmú ochranu svojich rodín a majetkov do vlastných rúk. Z ulíc sa stanú autonómne zóny, kde prestanú platiť zákony a začne platiť len zákon sily.

To už nebude o politických diskusiách či demonštráciách. To bude totálny rozpad štátnych štruktúr a nástup čistej anarchie.

Nech si to politici vyžerú sami

Tí, ktorí v politických kreslách roky zatvárali oči pred bujnením pouličného radikalizmu a zneužívaním zákonov, by mali začať veľmi rýchlo triezvieť. Doteraz si mysleli, že hnev občanov sa dá utlmiť prázdnymi frázami o „tolerancii“ a „procesných garanciách“.

Lenže keď prasknú nervy tým, ktorí túto krajinu financujú, a tým, ktorí ju držia pohromade fyzicky, politici zistia, že ostali úplne sami. V ich vládnych štvrtiach im nepomôžu paragrafy ani krasorečnenie. Ak dovolia, aby pouliční vandali a ich ideológovia ničili mestá, v konečnom dôsledku to budú práve vládnuce špičky, ktoré si následky svojho zlyhania vyžerú až do úplného dna.

354