Ani 25 rokov nestačilo vyhnať z hláv milovníkov konšpirácií lákavé bludy. Tie sú totiž nezničiteľné

Ešte 25 rokov po útoku na New York a Washington nachádzame medzi nami mnoho ľudí, ktorí sú presvedčení, že sa stali obeťou nejakej špinavej hry, sprisahania mocných, že svet sa opäť stal divadlom komédie predávanej ako pravda. Tento blud sa zdá byť nezničiteľný podobne ako názor českých sedliakov, že cisár pán Jozef II. zrušil v r. 1871 poddanstvo a viedenská byrokracia to ľudu zatajuje (cisár pán v r. 1781 zrušil iba nevoľníctvo).

Tak ako nikto nevymaže z mudráckych mozgov presvedčenia, že Židia praktikovali na malých kresťanských deťoch rituálnu vraždu, tak ani nikto nevygumuje stopercentne presvedčeným veriacim ich zabetónované dôkazy, že za atentátom na J. F. Kennedyho 22. 11 1963 nestála CIA, alebo že za útokom z 11. septembra 2001 na USA nestáli sily, ktoré nám niekto silou-mocou tají a ktoré nám nechcú dovoliť načrieť do studne skutočného poznania. Jedenásteho septembra 2001 sa stala tragédia, ale nie koniec sveta, len sa otvoril jeden veľký dejinný konflikt, ktorý bude mať dohru. Špičkové svetové inštitúty odvtedy skúmajú, čo k tejto tragédii viedlo. A ak sa držia faktov, zhodnú sa, že tragédiu zavinili ľudia v pretechnizovanom a preľudnenom svete a ťažko jej šlo zabrániť. To, že zlyhali inštitúcie, ktoré jej mali zabrániť – spravodajské služby – je rovnako zrejmé, ako to, že 1+1 = 2 (teda, ak veríme zmyslovému vnímaniu). Ale to ešte neznamená sprisahanie a čo je horšie, k takýmto tragédiám bude dochádzať aj naďalej a nie je možné im zabrániť.

Svet bol už pred septembrom 2001 nepriehľadný a nekontrolovateľný

Nie, už samotná globálna podoba nášho sveta neprináša veľa radosti adeptom na šťastný život, stáva sa rizikom bez veľkej nádeje. Kde sú tie časy, keď sme si po každej vojne povedali „a teraz už konečne bude dobre“!

Konšpiračné teórie spojené so septembrom 2001 však stále kolujú na videách, objavujú sa „nepochopiteľné mraky dymu“, nevysvetliteľné teploty oceľových konštrukcií a otázky okolo symetrie zrútenia jednej z najbezpečnejších železobetónových veží sveta. A tu sa dostávame k jadru sprisahaneckých úvah obklopujúcich scénu tohto dňa.

Posadnutosť tajomstvom

Je to posadnutosť médií objaviť tajný zdroj výbušnej energie, ktorá predsa nemohla len tak priletieť „z luftu“, niečo alebo niekto za tým určite musí byť. Komisia Kongresu USA vydala podrobnú správu, ktorá minútu po minúte opisuje, čo sa dialo na letiskách USA, Bielom dome a na Floride (tam prezident Bush práve počúval rozprávku detí o kozičkách) po prvej správe o útoku na „Dvojičky“. Neoficiálnou úlohou Komisie bolo nachytať na hruškách prezidenta G. W. Busha a viceprezidenta D. Cheneyho a dokázať, že v takej krízovej situácii nedokázali pohotovo zvládnuť bezpečnosť štátu. Nenachytali ich, správali sa (odpočúvali ich tajnú služby, čo je v USA norma) ako skutoční profíci, keďže ani len netušili, či sa nezačala ďalšia svetová vojna.

Hneď v prvých týždňoch po útoku sa svetové médiá vytŕčali v kombináciách webových videí, „dvd“, neskôr aj YouTubov v snahe spochybniť oficiálnu verziu udalosti. Tu už nešlo o oprávnenú skepsu a zdravý pesimizmus, išlo o zvrátenie viery v spoľahlivosť potvrdených informácií. Už sa nejednalo o zamlčovanie dôkazov (pred tým nás už varovalo osvietenstvo), tu sa vedome popieralo spoľahnutie sa na rukolapnú realitu a kritické myslenie. V tomto smere chýr o sprisahaní 11. septembra 2001 vlastne nezlyhal, žije si ďalej.