Nárast dĺžky života už zrejme prekonal vrchol. Podľa vedcov sa stovka v dohľadnej dobe nestane priemerným vekom dožitia, ako sa očakávalo

Vek dožitia sa už desaťročia až stáročia posúva takým závratným tempom, že sa mnohí domnievali, že bude čoskoro bežné dožívať sa stovky, ba aj viac rokov. Ale bude to tak naozaj?

Zatiaľ to tak nevyzerá. Nové štúdie totiž poukazujú na to, že nárast dĺžky ľudského života, ktorý pozorujeme už dlhšie obdobie, sa spomaľuje a blíži sa ku svojmu prirodzenému maximu. Hoci moderná medicína a zlepšené životné podmienky výrazne predĺžili priemernú dĺžku života ľudí, najnovšie dáta naznačujú, že tento pokrok už nemusí byť taký rýchly, ako bol v minulosti.

Podľa vedeckej štúdie s názvom „Cohort mortality forecasts indicate signs of deceleration in life expectancy gains“, ktorá bola publikovaná v časopise PNAS, sa nárast strednej dĺžky života výrazne spomaľuje. Zistil to medzinárodný tím vedcov, ktorý skúmal údaje o populácii v 23 vyspelých krajinách s nízkou úmrtnosťou počas 20. storočia. Pri výskume sa zamerali na kombináciu historických záznamov so šiestimi rôznymi prognostickými modelmi, predovšetkým u ľudí narodených medzi rokmi 1939 a 2000. Vedci pritom nesledovali úmrtnosť v danom roku, ale úmrtnosť celej generácie – od narodenia až po smrť. Tento prístup im umožnil zdokumentovať, ako sa zlepšenia prejavujú v priebehu celého života danej generácie.

Pri svojej práci zistili, že nárast dĺžky života u týchto ročníkov je o 37 až 52 % nižší v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami (narodenými v prvej polovici 20. storočia). Hlavným dôvodom tohto spomalenia je, že historicky najvýznamnejšie zlepšenia dĺžky života boli dosiahnuté vďaka výraznému poklesu úmrtnosti vo veľmi mladom veku, najmä u detí – v minulosti sa totiž mnoho detí nedožilo dospelosti, čo výrazne znižovalo priemernú dĺžku života. V súčasnosti je úmrtnosť v týchto vekových skupinách už taká nízka, že nie je veľký priestor na ďalšie zlepšenia.

Pri pohľade na historické záznamy sa ukázalo, že od roku 1900 do roku 1938 sa priemerná dĺžka života zvyšovala s každou generáciou približne o 5,5 mesiaca. V skupinách od roku 1939 do roku 2000 sa nárast spomalil na približne 2,5 až 3,5 mesiaca na generáciu – čo je badateľný rozdiel.

Navyše, priemerná dĺžka života sa líši v závislosti od toho, kde sa na svete nachádzate, ale aj od ďalších faktorov, no v rozvinutých krajinách sa teraz pohybuje okolo hranice 80 rokov. Je nepravdepodobné, že by sa táto dĺžka ešte nejaký čas zvyšovala v rovnakom rýchlom tempe, ako to bolo v uplynulom storočí.

Hoci sa dnes často hovorí o storočných ľuďoch, štúdia poukazuje na to, že pri pohľade na prognózy celej generácie (alebo skupiny ľudí narodených v rovnakom čase) je šanca na dosiahnutie 100 rokov oveľa nižšia, než by sme si mohli myslieť. Pre generácie narodené po roku 1939 je tento cieľ v súčasnosti prakticky nedosiahnuteľný z hľadiska celkového priemeru. „Predpokladáme, že tí, ktorí sa narodili v roku 1980, sa v priemere nedožijú 100 rokov a žiadna z kohort (generácií) v našej štúdii tento míľnik nedosiahne,“ hovorí demograf José Andrade z Inštitútu Maxa Plancka pre demografický výskum v Nemecku. Zlepšenia v úmrtnosti v staršom veku totiž nie sú dostatočne rýchle na to, aby vykompenzovali spomalenie v mladších vekových skupinách.

Dôležité však je, že výskum nepreukázal pokles, teda štúdia nepredpovedá skracovanie dĺžky života, ale v zásade len výrazné spomalenie jej nárastu. V závere to znamená, že priemerná dĺžka života sa bude i naďalej zvyšovať, ale len približne polovičným tempom oproti predchádzajúcemu rastu. Namiesto očakávania neustáleho a lineárneho predlžovania života by sa teda spoločnosť mala zamerať na zlepšovanie kvality života v starobe. „Bezprecedentný nárast priemernej dĺžky života, ktorý sme dosiahli v prvej polovici 20. storočia, sa javí ako fenomén, ktorý pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti znova nedosiahneme,“ dodáva Héctor Pifarré i Arolas z University of Wisconsin-Madison.

Štúdia v číslach:

1881–2000: Štúdia analyzovala kohorty narodené v rozsahu rokov 1881 až 2000. To vedcom umožnilo sledovať dlhodobé trendy a porovnávať ich naprieč rôznymi generáciami.

37 % až 52 %: O toľko nižší je nárast dĺžky života pre generácie narodené po roku 1939 v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami (narodenými pred rokom 1939). Ide o hlavný údaj, ktorý demonštruje dramatické spomalenie.

23 krajín: Analýza zahŕňala údaje z 23 vyspelých krajín, čo štúdii dodáva robustnosť a širšiu platnosť. Medzi týmito krajinami sú USA, Kanada, Austrália, Nemecko, Francúzsko a ďalšie.

100 rokov: Štúdia naznačuje, že stredná dĺžka života z pohľadu celej generácie pravdepodobne nepresiahne 100 rokov. Toto číslo je kľúčové v kontexte očakávaní, ktoré sa často spájajú s dlhovekosťou.

387