Dnes má meniny: Kornélia
Nellie Bly, krásna Američanka, odvážna novinárka, podnikateľka a vynálezkyňa, ktorá sa preslávila cestou okolo sveta inšpirovanou knihou Julesa Verna. Je považovaná za priekopníčku žurnalistiky v prestrojení a moderného investigatívneho novinárstva, v mladom veku sa infiltrovala na desať dní do blázinca, aby odtiaľ priniesla hrôzostrašné svedectvá o ohavnom správaní personálu k pacientkám, ktoré tam často končili len preto, že boli cudzinky a nepoznali miestnu reč. Jej zistenia spustili vlnu reforiem na ochranu pacientov.
Elizabeth Jane Cochran sa narodila v máji roku 1864 v Pensylvánii. Jej otec začínal ako mlynár, neskôr sa stal obchodníkom, poštovým úradníkom a napokon až sudcom. Z prvého manželstva mal desať detí, z druhého (v ktorom sa narodila aj Elizabeth) mal detí päť. Elizabeth bola jeho 13 dieťaťom v poradí. Keď mala 6 rokov, otec zomrel a jej mama sa po druhýkrát vydala – za muža, ktorý bol alkoholik a mal násilnícke sklony. Keď mala pätnášť rokov, zapísala sa do Indiana Normal School, no kvôli nedostatku financií štúdium musela po prvom semestri opustiť.
Neskôr sa rodina presťahovala do Pittsburghu, kde napísala niekoľko menších článkov na rôzne témy, ktoré mali úspech. Jej autorská kariéra však začala vskutku veľmi nečakane – keď sa v pittsburských novinách objavil šovinistický stĺpček o tom, že ženy patria len do domácnosti. Elizabeth to tak nahnevalo, že do novín poslala rozhorčený list. Autor novinového článku bol jej listom taký ohromený, že ju vyzval, aby prišla do redakcie a ponúkol jej miesto redaktorky. Jej prvý článok bol o tom, že je potrebné vytvoriť pre ženy lepšie pracovné miesta. O ženách pracujúcoch v továrňach dokonca napísala aj niekoľko investigatívnych článkoch. V tej dobe bolo zvykom používať rôzne pseudonymy a Elizabeth si vybrala ten svoj – Nellie Bly. Po čase odičla do Mexika, kde pôsobila ako zahraničná korešpondentka a písala napríklad aj o uväznení miestneho novinára za odpor voči mexickej vláde a diktatúru, za čo ju mexické úrady vyzvali, aby krajinu opustila. O svojich mexických zážitkoch dokonca napísala aj knihu.
V roku 1887 začala v New Yorku pracovať pre Josepha Pulitzera v časopise New York World. Tu sa ako novinárka v utajení nechala na 10 dní zavrieť do ženskej psychiatrickej liečebne, čím sledovala odkrytie ohavností ohľadom zachádzania s pacientkami.
Aby sa do ženského azylu na Blackwellovom ostrove v New Yorku dostala, predstierala šialenstvo. Po desiatich dňoch zbierania rôznych svedectiev ju napokon z ústavu kolegovia dostali. Nellie sa tak verejnosti podarilo podať svedectvo o tom, ako na pacientov často liali ľadovú vodu, budili ich zo spánku, dávali im jesť zhnité jedlo a praktikovalo voči nim fyzické či psychické násilie. Tieto skutočnosti, ktoré prezradila, donútili úrady, aby situáciu v ústave prešetrili. Vďaka tomu sa po celej krajine začali zavádzať opatrenia a reformy, ktoré mali zamedziť preľudneniu ústavov, najímaniu nevhodného personálu a neľudskému správaniu sa k pacientom.
Nellie je tiež celosvetovo známa vďaka svojej ceste okolo sveta, ktorú absolvovala v novembri 1889. Jej cieľom bolo prekonať fiktívny rekord Phileasa Fogga z knihy Julesa Verna Cesta okolo sveta za 80 dní, čo sa jej aj podarilo. Cestu dokončila za neuveriteľných 72 dní, 6 hodín, 11 minút a 14 sekúnd, čím stanovila nový svetový rekord.
V neskoršom veku sa opätovne vrátila k žurnalistike a počas prvej svetovej vojny pôsobila ako vojnová korešpondentka na východnom fronte v Európe. Bola dokonca na chvíľu zatknutá pre podozrenie, že je britská špiónka.
V roku 1895 sa vydala za milionára Roberta Seamana, ktorý bol od nej o 42 rokov starší. Robert Seaman zomrel v roku 1904, odvtedy žila sama. Po jeho smrti v roku 1904 prevzala vedenie jeho firmy, Iron Clad Manufacturing Company, ktorá vyrábala oceľové nádoby (napríklad kanvy na mlieko). Stala sa tak významnou podnikateľkou a vynálezkyňou (patentovala napríklad vylepšenú kanvu na mlieko). Elizabeth zomrela v roku 1922 na zápal pľúc vo veku 57 rokov.
- Bola jediná, ktorej sa podarilo odísť od Picassa. Odvážna maliarka svetu porozprávala príbeh, ako ubližoval ženám
- Problémové dieťa Európy sa prebudilo len výstrelom do vzduchu. Prepustilo časť politických väzňov, inak ostáva všetko po starom
- Z novej americkej bezpečnostnej stratégie dýcha pohŕdanie voči Európe. Ale tá si to tak trochu aj zaslúži
- Nikita Slovák: O osobnej pomste jedného neschopného ministra, ktorý by v normálnej krajine mohol robiť akurát tak na stavbe
- Veliteľky, operátorky dronov, ostreľovačky. V ukrajinskej armáde pribúdajú ženy na špecializovaných pozíciách
- Keď som sa učila točiť na kruhu, čakal ma mesiac deprimovanosti, vraví Andrea, ktorá si dnes plní svoj krásny keramický sen
