Na prvom mieste. Poľská pravica ide síce proti tradičnému uzurpátorovi z východu, ale aj proti Západu

Pojmy ľavica a pravica sú dnes natoľko rozmazané, že už iba letmo pripomínajú odlesk pôvodného významu: bezmocní proti mocným, chudobní proti bohatým, utláčaní proti utláčateľom.

Dnes je to skôr naopak, ale stereotypy sú železná košeľa a byť „pravicový“ je dnes často synonymum pre každého, kto vystupuje proti establišmentu, pokrytectvu a klamárstvu.

Poľsko bolo v minulosti vždy fenomén

Neplatí to len pre protiruské, proticárske povstania v 19. storočí, pre zastavenie boľševického expanzionizmu po skončení prvej svetovej vojny alebo pre beznádejný ozbrojený odpor proti útočníkom z Nemecka a Sovietskeho zväzu v r. 1939. Platí to aj pre sériu rebélií proti komunistickému režimu počas studenej vojny, čím sa nám Poliaci stali blízki, lebo my sme na to nemali odvahu. „Pražská jar“ so svojím oficiálnym trvaním na štátnom náboženstve (marxizme obohateného o božieho syna Lenina), vernosti a obdivu k imperialistickej veľmoci, mala k poľským robotnícko-intelektuálnym revoltám zúfalo ďaleko. Poliakom išlo o zmenu systému, nie o jeho úpravy. V máloktorej krajine nájdete taký špecifický mix nacionalizmu, patriotizmu, vzdorovitého heroizmu a, priznajme, aj zakoreneného antisemitizmu. Tou posledne menovanou charakteristikou sa Poľsko dnes ťažko môže chváliť (ani to nerobí), ale tragické dejiny Poliakom vtisli predstavu mimoriadneho dejinného poslania. Bývalá veľvyslankyňa Slovenska v Poľsku, Magda Vášáryová, ktorá má inak k Poľsku a poľštine veľmi blízko, to vyjadrila lapidárne: Poliaci sa považujú za vyvolený národ.

Demonštrácia poľského nacionalizmu

V deň Národného sviatku nezávislosti (Narodowe Święto Niepodległości) sa v Poľsku každoročne 11. novembra vo Varšave koná pochod „pravicových“ skupín. Tentokrát sa ho zúčastnil aj novozvolený prezident Karol Nawrocki. Jeho prejav bol ale vzhľadom na to, že Poľsko je súčasťou EÚ a NATO, problematický a zdôrazňuje poľskú výlučnosť. Proti NATO, samozrejme, nepadlo ani slovo. Poliaci dobre vedia, že táto organizácia im umožňuje nezávislosť a udržiava bezpečnosť Európy a nedotknuteľnosť hraníc v rámci Aliancie. Nawrocki sa skôr vyhradil všeobecne proti Západu. Paralelne s pochodom vo Varšave uverejnil na platforme X text, z ktorého – bez vytrhnutia z „kontextu“ – vyberám: „Slobodné, nezávislé a suverénne Poľsko je náš záväzok a o to ide v tento sviatočný deň.“ To je úplne stráviteľné, ale Nawrocki tieto slová uviedol na správnu mieru a nikoho nenechal na pochybách, kam mieri: „Nikdy nedovolím, aby sme sa stali papagájom iných národov, myslím tých západných.“ Nuž, eurokomisárku von der Leyenovú takýto záväzok asi nepotešil.

Inak, v Deň nezávislosti si Poľsko pripomína znovuobnovenie poľskej štátnosti v roku 1918 – po tom, ako bolo 123 rokov rozdelené medzi Prusko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko.

Najväčšia manifestácia za posledné roky

Pozorovatelia sa zhodujú v tom, že tohtoročná manifestácia „pravicových“ a „extrémne pravicových“ síl bola jedna z najväčších v krajine EÚ v posledných rokoch. Účastníci predstavujú politický terén, s pomocou ktorého Poliaci zvolili počiatkom júna Nawrockého prezidentom. Jeho osobná účasť enormne prispela k vysokej účasti na pochode. K tomu môžeme pridať aj účasť významných predstaviteľov bývalej vládnej strany PiS (Právo a spravodlivosť) na čele s Jarosławom Kaczyńskim.

Súčasný poľský premiér Donald Tusk, ktorého priraďujú k liberálnemu spektru politického spektra krajiny, sa zúčastnil na oslavách Dňa nezávislosti v rodnom Gdaňsku. Na rozdiel od prezidenta Nawrockého zdôraznil úspechy Poľska ako člena EÚ a pripomenul, že najnovšie sa Poľsko zaradilo medzi dvadsať najúspešnejších ekonomík sveta, že Poľsko buduje silnú armádu a spolu s inými štátmi podporuje Ukrajinu v obrane pred ruskou agresívnou vojnou. Škoda, že Slovensko sa takými výsledkami nevie pochváliť.

Autor je bezpečnostný analytik.

221