Wagnerova skupina mala predchodcu v brigáde Dirlewanger

Wagnerovci pôsobia v bojoch na Ukrajine na strane ruského agresora. Zdroj FOTO: FB J.P.Quinn

O „dierlewangerovcoch“ detailne písalo niekoľko nemeckých historikov. Hubert Kuberski o nich napísal obsiahlu štúdiu v r. 2020, Američan Timothy Snyder sa mu venuje v knihe Krvavé dejiny: Európa medzi Hitlerom a Stalinom.

Súkromné armády, špeciálne jednotky, polovojenské milície a iné ozbrojené skupiny

Vo všetkých prípadoch ide o ozbrojené skupiny, ktoré môžu a nemusia byť súčasťou pravidelnej armády. Povestné Einsatzgruppen (jednotky nasadenia) boli napr. špeciálne jednotky v rámci SS (nezamieňať s Waffen-SS) na vyhladzovanie civilného židovského obyvateľstva vo východnej Európe. SS a Waffen-SS boli zasa špeciálne štruktúry nemeckej armády, odlišné od wehrmachtu.

Legendami je opradená Francúzska légia, to však tiež nie je súkromná armáda, ale mnohonárodná súčasť francúzskej armády so zvláštnym postavením a vlastnými pravidlami. Záujem o príslušnosť k týmto légiám je enormný, ale 85 % uchádzačov býva odmietnutých, pretože kritériá na prijatie sú fyzicky a psychicky doslovne drastické.

Za súkromnú armádu býva niekedy považovaná spoločnosť Blackwaters (dnes pod názvom Constellis), to je ale bezpečnostná služba, ktorá má zmluvný pomer s americkým ministerstvom zahraničia a robí v podstate ochrankárov amerických objektov vo svete.

Skutočné súkromné armády predstavujú iný typ ozbrojencov. Nemusia mať väzby na konkrétne štáty, nie sú súčasťou ich armád, najímajú a financujú ich veľké medzinárodné spoločnosti, napr. ropné či iné ťažobné, ale poskytujú aj služby vládam či režimom v nestabilných krajinách (najmä v Afrike), pretože ich považujú za lojálnych, disciplinovaných a spoľahlivejších ako vlastných vojakov.

Wagnerovci

O Wagnerovej skupine sa momentálne hovorí najviac. Označujú ju síce za „súkromnú armádu“ financovanú ruskými oligarchmi na čele s Jevgeninom Prigožinom, nie je však súčasťou ruskej konvenčnej armády. Wagnerovci majú špeciálne privilégiá, s požehnaním ruskej vlády páchajú netrestateľné zločiny na civilistoch v miere, ktorá vysoko prekračuje kriminálne výčiny „obyčajných“ ruských vojakov. Zverstvá wagnerovcov, znásilňovanie, rabovanie a zabíjanie civilistov sú natoľko preukázateľné, že ich Rada Európskej únie preto uvádza v kategórii zločinecká skupina.

Vysoké percento z jej členov sú ťažkí zločinci, naverbovali ich vo väzeniach a za odmenu ponúkli odpustenie trestu. Je to typická teroristická zbraň Kremľa na zastrašovanie civilného obyvateľstva brutalitou, aj keď vojenské úspechy sú tiež nepopierateľné, podobne ako straty na životoch. Ženú ich totiž do prvej línie.

Dirlewangerovci

Wagnerovcom sa trochu približujú dirlewangerovci. Bojová skupina, potom brigáda a nakoniec dokonca divízia založená sexuálnym deviantom a pedofilom Oskarom Dirlewangom, ktorého prepustili z nacistického väzenia, aby spolu s ďalším prepustenými kriminálnikmi viedol boj s partizánmi v Poľsku a v Bielorusku. Mali na taký boj dobré predpoklady, pretože mnohí z nich boli odsúdení za pytliactvo.

Táto brigáda páchala také zverstvá, že dokonca „normálni“ velitelia SS tlačili na jej rozpustenie, ale bezvýsledne, stál za ňou sám Hitler. Skladala sa takmer výlučne z psychopatov, vrahov, násilníkov a sadistov. V podstate to bol autonómny nemecký trestný prápor, ktorému sa dovoľovalo páchať zločiny proti ľudskosti podľa ľubovôle.

Prakticky ich nasadzovali ani nie tak proti partizánom, ako skôr proti civilistom, ktorých často hneď nepopravovali zastrelením, ale aby „šetrili muníciou“, rozbíjali im hlavy pažbami, deťom vpichovali strychnín a zabávali sa na ich mučivom umieraní.

Hitler ich nasadil aj na potlačenie varšavského povstania v r. 1944, kde len počas dvoch týždňov v jednom jedinom okrsku povraždili na 40 000 poľských civilistov (Židia sa „minuli“ už predtým). Zvyšok tejto brigády, resp. divízie takmer úplne zničila Červená armáda pri bojoch o Berlín na počiatku mája 1945. Len niekoľko sto dirlewangerovcov uniklo, samotného Dirlewangera zajali 1. júna 1945 vo francúzskej okupačnej zóne, uväznili a správali sa k nemu tak, že o pár dní zomrel.

Že by sa wagnerovci z osudu dirlewangerovcov poučili? Asi sotva.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik