Izrael prijal zavedenie trestu smrti pre ľudí usvedčených z terorizmu, riskuje roztržku s EÚ. Brusel hrozí sankciami

Niekoľko európskych krajín verejne odsúdilo izraelské zákony umožňujúce popravy teroristických vrahov, ale Európska únia v tichosti varuje Izrael, že by mohol čeliť sankciám. Ide explicitne o trest smrti pre teroristov, pretože všeobecne trest smrti v Izraeli platí.

V dejinách tohto štátu ho vykonali počas takmer osemdesiatich rokov iba dvakrát, jeden z nich na Adolfovi Eichmannovi, ktorého obesili v roku 1962.

Zákon schválený pohodlnou väčšinou

Počiatkom týždňa Kneset hlasoval v pomere 62 ku 48, aby schválil Zákon o treste smrti pre teroristov, ktorý by výrazne uľahčil proces odsúdenia teroristov odsúdených za vraždu na trest smrti. Deň pred hlasovaním vydali ministerstvá zahraničných vecí piatich krajín spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali Kneset, aby návrh zákona neschválil. Ministri zahraničných vecí Austrálie, Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva vo vyhlásení vyjadrili „hlboké znepokojenie nad návrhom zákona, ktorý by výrazne rozšíril možnosti uloženia trestu smrti v Izraeli“. Neskôr sa k nim pripojilo aj Holandsko a EÚ všeobecne.

Ministri tvrdia, že návrh zákona je „de facto diskriminačný“ a „riskuje, že podkope záväzky Izraela týkajúce sa demokratických zásad“. Okrem spoločného vyhlásenia vydaného v pondelok, Európska únia varovala Izrael, že schválenie zákona by mohlo ohroziť vzťahy medzi EÚ a Izraelom a mohlo by viesť k sankciám EÚ. Vysokí európski predstavitelia naznačili, že tieto právne predpisy by mohli viesť k pozastaveniu dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom. „To, čo nás teraz najviac znepokojuje, je dištancovanie sa od spoločných hodnôt, ktoré sa odrážajú v treste smrti,“ uviedol vysokopostavený predstaviteľ podľa správy z ľavicového denníka The Guardian. Izraelská misia pri Európskej únii reagovala, že zákon „má obmedzený rozsah a je v súlade s prijatými zásadami, ktorými sa riadi používanie trestu smrti, podobne ako v Spojených štátoch.“

Trest smrti v „civilizovanom“ svete

Tento trest zrušili vo všetkých európskych štátoch s výnimkou Bieloruska a Ruska, v Rusku však platí moratórium (odklad) a ostatnú popravu tam vykonali v roku 1996. Rusko ho ale môže pokojne zrušiť aj formálne a bez moratória, ušetrí na zbytočných súdnych ťahaniciach. Bielorusko ho smie formálne praktizovať v akejkoľvek forme, ale aj tam tento trest vykonali naposledy pred štyrmi rokmi (2022).

USA sú špecifický prípad: trest smrti (v US angličtine capital punishment) je možné legálne nariadiť za mimoriadne ťažké zločiny v 27 štátoch, je možný aj na federálnej úrovni (tam sa vykonáva iba ojedinele) a v ozbrojených silách (tam sa nevykonáva vôbec). V niektorých štátoch USA, v ktorých trest smrti povoľujú, však platí moratórium, poprava sa odkladá na neurčito. Metódy usmrtenia bývajú rôzne – najčastejšie je to smrtiaca injekcia, potom elektrické kreslo alebo plynová komora (po uvedení odsúdeného do bezvedomia). Z etnicko-rasového hľadiska percentuálne vedú spomedzi popravených Afroameričania, zločinnosť v afroamerických štvrtiach (najmä vraždy) totiž mnohonásobne prekonáva kriminalitu v „belošskom“ prostredí. Vo vykonávaní trestu smrti v jednotlivých amerických štátoch percentuálne vedie bezkonkurenčne – ako inak – štát Texas, Florida výrazne zaostáva. Mimochodom, bývalý guvernér Kalifornie a neskôr dvojnásobný americký prezident Ronald Reagan, hoci nie Texasan, bol silným zástancom trestu smrti.

Trest smrti na Slovensku

Posledná poprava v bývalom Československu sa konala v lete 1989, v roku 1990 trest smrti zrušili. Na počiatku roku 1991 sa Československo stalo členom Rady Európy, tým sa diskusia o treste smrti stala bezpredmetná. Aj tak si v 90. rokoch bývalý predseda HZDS V. Mečiar z času na čas povzdychol, aká je to škoda, že už nie je povolený trest smrti a J. Slota, predseda SNS, bol jeho otvoreným zástancom. Išlo o jasné zaliečanie sa určitému segmentu verejnosti. Právnik R. Fico v službách SDĽ len dodal, že by privítal opätovné zavedenie trestu smrti a o jeho zrušení povedal, že bolo unáhlené a že „ani v roku 1993, keď sme boli (ako samostatná SR – pozn. autora) prijímaní do Rady Európy, nás k zrušeniu trestu smrti nič nezaväzovalo“. Lenže zaväzovalo! Európsky dohovor o ľudských právach z dielne Rady Európy trest smrti nepripúšťa. Dohovor podpísali všetci členovia Rady Európy okrem vyššie uvedeného Ruska a Bieloruska.

Autor je bezpečnostný analytik.

250