Severoatlantická aliancia veľkého brata vo vojne s Iránom zradila, zato podporu mu vyjadrila najmocnejšia skupina na svete

Dôležití spojenci USA v rámci NATO neprejavili voči USA vo vojne s Iránom očakávanú ústretovosť. Francúzsko neposlúcha veľkého brata pri jeho pokuse zahnať Ukrajincov do kúta a vojensky aj politicky ich intenzívne podporuje, vo vojne s Iránom sa ale stalo hluchým.

Španielsko a Taliansko dokonca uzavreli svoj vzdušný priestor a možnosť medzipristatí pre americké vojenské vzdušné sily, znemožnili tak zásobovanie Izraela cez svoje územie.

Najväčšia kríza v NATO od jeho vzniku

Spôsobila ju súčasná vojna v Zálive, keď sa Putinov politický priateľ, prezident Trump, s aroganciou sebe vlastnou snažil presvedčiť najbližších a v tomto prípade najrelevantnejších spojencov, aby si prišli chrániť svoje záujmy v Perzskom zálive, menovite v Hormuzskom prielive, ktorý iránsky režim zablokoval pre vývoz ropy zo spolupracujúcich arabských krajín. Ak Biely dom očakával solidaritu, nepochodil. Špeciálne Británia, Francúzsko, Taliansko a Španielsko mu odmietli vyhovieť a Trump reagoval spôsobom, na aký sme si uňho už zvykli: prudkými vyhláseniami o nepotrebnosti NATO. Spochybnil pritom samotné americké záväzky vyplývajúce z článku číslo 5 Washingtonskej zmluvy („mušketiersky princíp“), podľa ktorého by mali akejkoľvek napadnutej členskej krajine prísť na pomoc. Na tento princíp sa Európa dlhé desaťročia spoliehala a s jeho pomocou sa dopracovala k dnešnému blahobytu: Na obranu „pre ňu za ňu“ míňal finančné prostriedky niekto, kto teraz už nechce byť európskym policajtom.

Našiel sa spojenec z úplne iného súdka

Napätie medzi USA a európskymi partnermi je hmatateľné. Ministri zahraničných vecí krajín G7 v blízkosti Paríža sa však dohodli na spoločnej pozícii.

Skupina združuje sedem najvyspelejších krajín sveta. Kedysi (od r. 2006) k nej patrila aj Ruská federácia, ale tej pozastavili členstvo po ruskej anexii ukrajinského Krymu v r. 2014. Fakticky sa G7 blíži k pozícii svetovej vlády, aj keď také ašpirácie nikdy nevyslovila a ani nemohla, neprislúcha jej to. A to ani pri zavedenej praxi, keď na rokovaniach G7 (rokujú prezidenti a premiéri, separátne aj ministri zahraničia či ministri financií tohto zoskupenia) sa zúčastňujú aj pozorovatelia z EÚ, Brazílie, Číny alebo Indie – z Ruska momentálne nie. G7 nemôžu nahradiť iné zvučné organizácie ako OSN, OECD, Svetová banka alebo WTO (Svetová obchodná organizácia), tie sledujú inú agendu. Neexistuje tak vláda, ktorá by dokázala riadiť svetové procesy.

G7 (USA, Kanada, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko) nie sú organizáciou či medzinárodnou zmluvou, jej rokovania sú nezáväzné, ale na svetové dianie má v zákulisí táto skupina obrovský vplyv. V G7 sa sústredí 50 % globálneho čistého bohatstva.

Podpora G7 americkým záujmom v Zálive

Na stretnutí G7 na samom konci marca sa ukázalo, že sedem vodcov v rámci tejto skupiny sa dohodne ľahšie ako 27 šéfov vlád v EÚ, 32 v NATO alebo 193 zástupcov jednotlivých krajín v OSN.

Napriek jasnému napätiu medzi USA a európskymi partnermi sa ministri zahraničných vecí G7 dohodli na spoločnej línii vojny s Iránom. Po stretnutí neďaleko Paríža nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul povedal, že medzi členmi nie je „žiadny nesúlad“ čo sa týka vojny s Iránom. Americký prezident Trump verejne kritizoval Nemecko za to, že odmietlo vojenskú angažovanosť v iránskej vojne. Na zasadnutí kabinetu povedal, že počul, že „hlava Nemecka“ vyhlásila: „Toto nie je naša vojna.“ Trump okamžite dodal: „Ukrajina tiež nie je naša vojna – pomohli sme.“

Podľa spolkového ministra zahraničných vecí Nemecka existujú prvé signály pre diplomatické kroky. Teheránu sa odporúča, aby začal seriózne rokovania so Spojenými štátmi. „Existujú počiatočné náznaky, že by mohli byť presvedčené, že sa takéto rozhovory uskutočnia,“ povedal Wadephul.

Ministri zahraničných vecí G7 vo svojom spoločnom vyhlásení požadujú okamžité ukončenie útokov na civilné ciele. „Nemôže byť ospravedlnenie pre úmyselné útoky na civilistov,“ uvádza sa vo vyhlásení. Okrem toho G7 vyzýva na obnovu voľného pohybu lodí Hormuzským prielivom Prechod musí zostať trvalo bezpečný a bezplatný. Tým G7 podporila americkú požiadavku. Súčasne z vyhlásenia vyplýva, že ak dôjde k eskalácii vojenských akcií, na vine bude iránsky režim, ktorý odmietol mierové rokovania.

Vo veci Ukrajiny však nemecký minister zahraničia ide proti USA. Wadephul varoval pred zanedbaním podpory pre Kyjev. „Nesmie existovať žiadny kompromis, pokiaľ ide o udržanie ukrajinských obranných kapacít,“ uviedol.

Autor je bezpečnostný analytik.

311