Podľa ukrajinských tajných služieb má ruská armáda posielať na front vojakov nakazených infekčnou žltačkou. Tí majú byť nápomocní v boji najmä pri masových akciách, kde majú nízke šance na prežitie a zároveń väčšie šance, že sa od nich ukrajinské jednotky nakazia a žltačku vnesú do vlastnej armády, kde sa bude šíriť. Podľa Ukrajinskej pravdy, vojakov nakazených hepatitídou B a C naberajú z ruských väzníc a označujú ich ako oddiel C. Urobili to na základe toho, že hepatitídu typu C vyškrtli zo zoznamu chorôb, pre ktoré nie je možné nastúpiť do armády. V ruských väzniciach by sa malo aktuálne nachádzať približne 10-tisíc ľudí nakazených hepatitídou, pričom asi 15 percent má mať záujem ísť bojovať na ukrajinský front.
Šéf Kremľa V. Putin má zvažovať obsadenie ďalšieho európskeho štátu. Podľa odborníčky na Rusko a Ukrajinu Orysiu Lutsevychovu z britského think-tanku Chatham House, ktorá sa vyjadrila pre The Sun, sa má jednať o Moldavsko. Rusko sa tam výraznou mierou snaží ovplyvňovať dianie. Podľa analytičky ďalší vývoj bude závisieť od toho, ako v krajine dopadnú prezidentské voľby, ale aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia na ukrajinskom fronte. Moldavsko „podráždilo“ Putina aj tým, že sa v referende ľudia vyjadrili za členstvo v Európskej únii. Rusko má podľa odborníčky cieľ krajinu ovládnuť, aby ho mohlo pripojiť do svojho vysnívaného impéria.
Ukrajinskú armádu má posilniť ďalších 160-tisíc vojakov, podľa Ukrajinskej pravdy to povedal Oleksandr Lytvynenko z Bezpečnostnej rady štátu. Doteraz podľa neho malo byť celkovo do obranných síl povolaných 1 050 000 občanov. Pre uľahčenie mobilizácie v krajine prijal v prvej polovici tohto roka ukrajinský parlament nový mobilizačný zákon. Výnimku pre odvod majú ľudia z kriticky dôležitých oblastí ekonomiky. Ukrajinský parlament navyše predĺžil stanné právo a všeobecnú mobilizáciu do 7. februára 2025, dovtedy je na Ukrajine zakázané napríklad konanie prezidentských, parlamentných a komunálnych volieb. S nedostatkom vojakov však bojuje aj Rusko, podľa Inštutútu pre štúdium vojny (ISW) každý mesiac naberajú okolo 30-tisíc vojakov.
Ruskej armáde sa za posledné dni podarilo na okupovanej Ukrajine postúpiť najvýraznejšie od začiatku tohto roka. Ako uvádza Kyiv Independent, postúpili o dvesto kilometrov štvorcových. Zároveň oveľa intenzívnejšie podniká dronové útoky. Len v októbri malo vypustiť na Ukrajinu 2 023 dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana ich mala zničiť 1 185 z nich. Celkovo od začiatku roka mali Rusi na Ukrajinu poslať už 7-tisíc útočných dronov, ktoré cielia na kritickú a civilnú infraštruktúru.
- Maďarsko sa teší na nástup Trumpa a nového amerického ambasádora. Ten doterajší na Orbánovi nenecháva nitku suchú
- Bezpečnosť počas zlej viditeľnosti: Chodci, ktorým nebola odňatá svojprávnosť, sú povinní poznať pravidlá cestnej premávky
- Ako zabrániť obnove veľkého Ruska? Precedens tu už je – hospodársky, nie vojensky ho zraziť na kolená. Ako kedysi Sovietsky zväz
- Nikita Slovák: O ministerke, čo si prisvojila dielo slávneho maliara Moneta, ktoré sa dá kúpiť ako omaľovánka
- Vyriešenie arabsko-izraelského konfliktu je posadnutosťou takmer všetkých amerických prezidentov po 2. svetovej vojne
- Prečo vo Švajčiarsku zakázali okrášľovať mešity minaretmi? Vláda bola za, občania v referende sa jej postavili