S obvineniami policajných šéfov sa roztrhlo vrece. Na čo vlastne má obvinený verejný činiteľ nárok a čo to preňho znamená?

Prezídium PZ. Zdroj: wikipedia.org

V súčasnej dobe môžeme sledovať procesy, ktoré sa dejú okolo kauzy súvisiacej so vznesením obvinenia súčasnému prezidentovi PZ Petrovi Kovaříkovi. Vyjadrujú sa ku tomu politici, novinári, odborná verejnosť, ale aj občania prostredníctvom sociálnych sietí. V tomto článku sa pokúsim popísať nielen formálne aspekty samotného stavu po vznesení obvinenia, ale aj to, čo po tom, ak sa také niečo stane, nasleduje. Vrátane spoločenských a sociálnych dopadov. Je dôležité poznať tieto detaily, aby verejnosť mohla správne pochopiť niektoré kroky, ktoré budú nasledovať.

Štátne orgány veľakrát, ako tomu bolo už v minulosti, v zmysle zásady zdržanlivosti uvedú iba niektoré základné a povinné fakty. Toto sa vo väčšine prípadov deje buď cestou hovorcu, alebo stručným vyhlásením vo forme jednej-dvoch viet. V poslednom prípade sa od niektorých subjektov dozvieme iba to, že situáciu nebudú komentovať.

Služobný pomer aj jeho vznik je podmienený služobnou prísahou a na služobnú prísahu sa viaže aj etický kódex príslušníka PZ, podobne ako aj u iných ozbrojených zborov. Je možné porovnať to s Hippokratovou prísahou u lekárov. Z povahy spomínaného úkonu je možné povedať, že povolanie lekára aj príslušníka PZ je poslaním. Hľadá sa v tom totiž širší kontext, ako sú ochrana majetku, života, bezpečnosti. Preto dodržiavanie pravidiel v spoločnosti je týmito úkonmi riadené, má váhu už pri vzniku samotného služobného pomeru. Akoby ten, kto vstupuje do povolania verejného činiteľa, nielenže mal dodržiavať zákony, ale mal by byť aj príkladom pre ostatných ľudí.

Súčasný prezident PZ Peter Kovařík čelí tiež obvineniu. FOTO TASR FOTO TASR – Pavol Zachar

Ak dôjde ku vzneseniu obvinenia príslušníkovi PZ, nadriadený je povinný obligatórne a vždy začať tzv. konanie o prepustení. Dôvodom tohto konania je porušenie spomínanej služobnej prísahy, keďže obvinený
porušil zákon, ktorý sám má chrániť. Je to druh správneho konania, v ktorom bez ohľadu na postup samotného trestného konania kompetentný orgán skúma hĺbku, závažnosť, mieru zavinenia a okolnosti protiprávneho konania. Môže sa pýtať svedkov, vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré sú obvinenému kladené za vinu. Pri rozhodovaní v závere sa rozhodnutie nemusí doručovať, iba sa oznámi. Mala by byť s výsledkom oboznámená komisia za účasti odborového orgánu. Právna prax uvádza termín, že výsledkom je rozhodnutie – voľná správna úvaha nadriadeného. Pri tejto úvahe je nadriadený oprávnený rozhodnúť tromi spôsobmi. Ale to rozhodnutie je len výlučne na nadriadenom. Dokonca je teoreticky možná aj alternatíva, že samotné obvinenie, ktoré je dôvodom na začatie konania o prepustení príslušníka PZ, bude napríklad neskôr podaním oprávneného prostriedku zrušené. Avšak skôr ako sa to udeje, rozhodne nadriadený o prepustení.

Okrem tohto spôsobu ukončenia existuje aj spôsob postavenia mimo štátnu službu, na tzv. 60 % platu,
suspendácia až do právoplatného skončenia veci na súde. Toto sa väčšinou deje pri obvinení z trestného činu spáchaného v priamej súvislosti s výkonom funkcie verejného činiteľa. Tu je potrebné pripomenúť, že súdy sa môžu ťahať roky a obvinený nemôže nikde pracovať, musí sa uspokojiť so 60 % platu. Prirátajme si aj nemalé náklady na právne služby, ktoré si hradí obvinený sám, ak chce lepšieho advokáta, ako mu ponúkajú odbory. Zväčša sa teda rozhodne pod tlakom vzneseného obvinenia, že sám dobrovoľne odíde z PZ. Toto sú zákonné aspekty, ale pri obvinenom policajtovi nastupujú aj ďalšie okolnosti. Postupne prichádza o kolegov, ktorí s ním „nechcú mať nič spoločné“, pohŕdavé pohľady sa miešajú so “šuškandou”, ako mohol toto alebo ono spraviť.

Na archívnej snímke exprezident PZ Milan Lučanský, ktorý bol tiež obvinený. FOTO TASR – Pavol Zachar

Nie je zriedkavé, že v partnerskom vzťahu sú obaja partnermi príslušníci zboru a pocit akejsi beznádeje sa
odráža aj tu. Na ulici stretnete susedu, v obchode kamaráta. Niektorí vás ľutujú, iní sa posmievajú. Potom tu je vnútorné rozpoloženie, kedy sa musíte snažiť naučiť s tým žiť. Cítite sa ako páchateľ. Niekedy to, čo sa udialo, ľutujete, ale už je neskoro. Táto situácia určite predstavuje obrovskú záťaž na psychiku. Na jednotlivca, ale aj na rodinných príslušníkov. Nájsť si ďalšiu prácu v dnešnej dobe je celkovo ťažké a  s obvinením na krku je to priam nemožné. Na pozícii štátneho zamestnanca obzvlášť. A to platí aj o vyšších postoch v štátnej správe. Človek je zvyknutý na istý štandard. Stála pracovná doba, kancelária, benefity vo forme služobného mobilu, auta a počítača. Pri každom pracovnom pohovore pritom taký človek musí to, že je stíhaný, oznámiť. Ak to už nevedia o dotyčnom z médií.

Toto je celkový obraz toho, čo prežíva obvinený verejný činiteľ a jeho blízki. Ak sa k tejto ťaživej situácii
pridajú napríklad neočakávané zdravotné problémy, ktoré dovtedy neboli, alebo meškajúce splátky hypotéky, nebodaj nedostavaný rodinný dom, je to naozaj veľmi ťažká situácia. Preto sa domnievam, že predchádzajúci dvaja policajní prezidenti už radšej boli v civile, keď čelili obvineniu. Je možné usudzovať, že obaja mohli vedieť o tom, že sú trestne stíhaní a bude im hroziť obvinenie.

Pri aktívnom policajnom prezidentovi je to o to ťažšie. S blížiacim sa koncom roka sa budú udeľovať odmeny, ktoré sám svojim podriadeným bude schvaľovať, pochvaly, vyznamenania a mimoriadne povýšenia, ktoré takisto udeľuje. Vydáva záväzné pokyny, interné akty riadenia a smernice o tom, ako sa
majú podriadení v tej-ktorej situácii správať. Mal by riadiť dlho očakávanú a pripravovanú reformu Policajného zboru, ohlasovanú v programovom vyhlásení vlády. Ak sa pozrieme na to, čo všetko musí sám vykonávať, je priam nemožné zvládať takéto situácie s obvinením na krku za úmyselný trestný čin, dokonca za zločin a pozrieť sa pritom do zrkadla, alebo ľahnúť si večer a pokojne zaspať. Presne toto, čo zažíva ako vedľajší produkt situácie po obvinení, v porovnaní s peňažným trestom alebo podmienkou, ktorá by mu eventuálne hrozila v prípade odsúdenia za prečin, je oveľa horšie. Jednak degradácia spoločenského postavenia vyplývajúca zo straty zamestnania a následne strata bezúhonnosti v podobe prípadného odsúdenia. Je to pre verejného činiteľa v skutku dvojitý trest.

Na snímke bývalý prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar, ktorý je obvinený od októbra minulého roka. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Nevravím, že zvládnuť to je nemožné, ale skôr si asi každý o tom, čo dotyčného čaká, urobí obraz sám. No a potom tu máme snahu o antikorupčné a transparentné smerovanie rezortu vnútra, kde po dvoch obvinených policajných prezidentoch je tretí v aktívnej službe. Určite je možné ku celkovej situácii obvineného pričítať aj pozornosť zo strany médií a verejnosti. Na prácu každý potrebuje pokoj a vytvorené podmienky. Pri obvinenom verejnom činiteľovi je možné očakávať, že bude pod tlakom robiť chyby. O údajnej vojne v polícii a bezpečnostných zložkách nehovoriac. Na jeho rozhodnutiach sú závislí viacerí zodpovední podriadení, pričom paradoxne vyznieva skutočnosť, že aj on sám môže ako ich nadriadený viesť konanie o prepustení, alebo naopak prijímať nových ľudí.

Pri tretej vlne koronakrízy sú protesty v uliciach bežné a masové narušenia verejného poriadku už boli podrobené kritike. Pri obvinenom funkcionárovi toto riziko zlých rozhodnutí exponenciálne rastie. Je známe, že súčasný policajný prezident súhlasil s uvoľnením zo služobného pomeru ku 15.5.2021, čím vyhovel žiadosti krátko pred vznesením obvinenia bývalému riaditeľovi NAKA. V tom čase obdobná situácia, ale je evidentne určite ľahšie zvládnuteľná vo výsluhe, ako vo vysokej verejnej funkcii. K ukončeniu služobného pomeru vtedy došlo dohodou, teda bez uplynutia zákonnej 2-mesačnej lehoty. Ku tejto záležitosti bol uverejnený zaujímavý článok Jozefa Šáteka aj s dopadmi za vtedajšie možné personálne rozhodnutie. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, akým smerom sa táto zložitá situácia bude vyvíjať. A či bude možné identifikovať v praxi niektoré vyššie spomínané momenty z tohto článku.

Autor je bývalý policajný vyšetrovateľ.