Vďaka jezdectvu som precestovala veľa krajín, no nezažila som bežný študentský život, vraví mladá Slovenka, víťazka prestížnej súťaže

Parkúrové jazdectvo je druh olympijskej súťaže, pri ktorej jazdec na koni prekonáva dráhu zloženú z prekážok. Zdroj FOTO: archív H. Selková

Parkúrovému jazdectvu sa od útleho detstva venuje mimoriadne úspešná Henrieta Selková (17) z Novej Dedinky. Na majstrovstvách Európy v parkúre sa kvalifikovala ako jediná juniorka zo Slovenska, absolvovala dvojmesačnú súťaž Austrian cup a je výherkyňou najprestížnejšej súťaže v parkúre – Grand Prix.

Henrieta miluje kone od útleho detstva. O tieto ušľachtilé zvieratá sa zaujíma od piatich rokov. Ako dieťa chodila kŕmiť koníky k rodinným priateľom, neskôr navštevovala letné tábory, kde sa o kone starala. Talentovanej dcére zabezpečili rodičia trénera a Henrieta absolvovala jazdecké skúšky, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou pri súťažiach. „Zo športových disciplín ma zaujal parkúr, ktorý vnímam nielen ako šport, ale aj ako životný štýl,“ hovorí a vysvetľuje, čo vlastne parkúr zahŕňa: „Parkúrové jazdectvo je druh olympijskej súťaže, pri ktorej jazdec na koni prekonáva dráhu zloženú z prekážok. Cieľom súťaže je preveriť skúsenosti, rýchlosť, poslušnosť a schopnosť koňa, no v prvom rade parkúrové schopnosti jazdca. Medzi najznámejšie svetové súťaže, kde môžeme vidieť elitu tohto športu, patria Majstrovstvá sveta a Európy.“

Henrieta sa o kone zaujíma od piatich rokov. Zdroj FOTO: pixabay.com

V dokonalej symbióze

Ak ste niekedy videli parkúrové jazdenie na vlastné oči, tak ste si bezpochyby všímali najmä majestátne zviera, ktoré zdoláva prekážky. Akú úlohu má pri tomto športe jazdec? „Je veľmi dôležité vytvoriť si s koňom puto, inak nezdoláte prekážky. Parkúrové skákanie je dokonalá symbióza zvieraťa a človeka,“ vysvetľuje Henrieta a dodáva: „Za konečný výsledok je vo väčšej miere zodpovedný jazdec. Nesmierne dôležitá je príprava, ktorá niekedy trvá aj pár rokov. Kôň musí byť na jazdenie pripravený nielen fyzicky, ale aj psychicky, musí poznať techniku jazdenia a nesmie sa báť prekážok. Nemenej dôležitá je jeho dobrá kondícia a dobrý zdravotný stav.“ Tak ako aj my ľudia nemáme vždy dobrý deň, podobne to je aj u zvieraťa. Aj kone bývajú náladové. „V tomto prípade je dôležitá dôvera a dobrý vzťah vybudovaný medzi jazdcom a koňom.“ Jazdec si koňa vyberá sám, musí mu sadnúť charakterovo.

Kôň musí byť na jazdenie pripravený nielen fyzicky, ale aj psychicky. Zdroj foto: archív H. Selková

Drahý a časovo náročný šport

Jazdectvo patrí časovo aj finančne medzi najnáročnejšie športy. Starostlivosť o koňa, štartovné na pretekoch či presuny na miesta pretekov často zaťažia rodinný rozpočet, nehovoriac o tom, že jazdectvo nie je také populárne pre sponzorov ako hokej či tenis. „Máte pravdu, parkúr je jeden z finančne najnáročnejších športov. Vysoké sú najmä prvotné investície. Istú dobu trvá, kým sa dostanete na medzinárodnú úroveň. O koňa sa treba starať – platíte mu ustajnenie, každých šesť týždňov kováča, opravu zubov, krmivo, nehovoriac o poplatkoch za preteky a tréningy.“ Parkúr je šport, ktorý je v zahraničí na oveľa vyššej úrovni ako na Slovensku. „Keby som niekoľko rokov nepôsobila v zahraničí, moja profesionálna úroveň by určite nedosiahla taký level, na ktorom som dnes.“ Henriete je ľúto, že aj sponzoring funguje v zahraničí inak. „Reprezentačné tímy jednotlivých krajín sú podporované vybavením pre jazdca i koňa od firiem v daných krajinách, to som mohla vidieť aj na majstrovstvách Európy. Ja som žiadneho sponzora, žiaľ, nezohnala, napriek mojim výsledkom.“

Úspešná Slovenka sa jazdectvu venuje každý deň. Zdroj FOTO: Henrieta Selková

Keď som si s Henrietou dohadovala rozhovor, prekvapilo ma, že si našla čas až večer. Netušila som, že parkúrové jazdectvo je tak veľmi náročné na čas. Henrieta navyše aj študuje. „Študujem na športovom gymnáziu v Bratislave a mám individuálny študijný plán, čo znamená, že do školy chodím neskôr a môžem si zvoliť individuálne absolvovanie skúšok. Jazdectvu sa venujem každý deň. Začínam ráno o 7.30 a jazdím do 17.00. Potom mám krátku pauzu a neskôr sa venujem online štúdiu.“ Svet mladej športovkyne tvorí z veľkej miery šport a školské povinnosti. Čo jej parkúrové jazdectvo dalo a čo naopak vzalo? „Dalo mi určite disciplínu, pocit zodpovednosti, veľmi veľa vedomostí a jazykové znalosti. Precestovala som veľa krajín, len tento rok som bola v Rakúsku, Poľsku, Španielsku či v Taliansku. Na druhej strane som nezažila bežný študentský život, ktorý vedú moji rovesníci a málo času trávim s rodinou a priateľmi.“ Napriek tomu neľutuje, že svoj život zasvätila športu, ktorý miluje. V budúcnosti chce ísť na vysokú školu a, samozrejme, pretekať.