Susedné Rakúsko nemá Slovensko až tak veľmi v čom doháňať. Hoci malo, samozrejme, tiež svoje korupčné politické aféry, priebežne ich riešilo a nenechalo ich nahromadiť sa tak, ako Slovensko. Je nemysliteľné, aby v Rakúsku ostal stále nepotrestaný politický únos, ktorý Vyšší krajinský súd klasifikuje ako dielo vlastných tajných služieb, alebo aby kancelár tohto vo svete vysoko uznávaného štátu zmaril referendum a potom ako zastupujúca hlava krajiny udelil sám sebe a svojim komplicom amnestiu. No to by to potom v tom Rakúsku vyzeralo! Možno až tak zle ako dnes na Slovensku. To uvádzam len ako dôsledok logickej úvahy – keď sa to prepieklo natrvalo „im“, prečo by „ja“ som mal byť ten hlúpy, neporušovať zákony a nekradnúť?
To spomínam len na okraj toho, že Rakúšania sa na samom konci augusta 2021 dozvedeli z verejných zdrojov to, čo každý očakával: Bývalého predsedu vládnej Strany slobodných (FPÖ) a bývalého vicepremiéra (u nich vicekancelár) Stracheho odsúdili v riadnom procese na 15 mesiacov podmienečne. To znamená, že nepôjde do „basy“ a nebude môcť spáchať samovraždu, aby sa stal mučeníkom a zachránil rodinu pred hanbou. Pravda, rozsudok ešte nenadobudol právnu účinnosť, ale Strache má politicky „po chlebe“. Napriek tomu, že je relatívne mladý, život v nejakej svojej „elektre“, na ktorú si požičal peniaze od iného kamaráta, ako si po dlhšom čase spomenie, už nedožije. Ak nechce stratiť obživu, bude si musieť hľadať nejakú inú, menej sledovanú prácu. V Rakúsku alebo inde, veď vie jazyk, môže ísť súkromne doučovať nemčinu. Nastal klasický scenár: Strache vinu poprel a naďalej popiera.
Obžaloba mu kládla za vinu niečo, čo by na Slovensku asi považovali za úplne triviálne: Priateľovi a majiteľovi súkromnej kliniky dopomohol k zmene zákona, čo sa už inflačne nazýva „zneužitie právomocí verejného činiteľa“ a pomohol kamarátovi Walterovi Grubmüllerovi k prístupu k špeciálnym fondom s krásnym nemeckým kompozitným názvom: Privatkrankenanstalten-Finanzierungsfond (niečo ako Finančný fond súkromných nemocničných zariadení) a na tom podľa Stracheho nič zlé nebolo. Iná rakúska inštitúcia s rovnako zrozumiteľným názvom – Die Wirtschafts- und Korruptionsstaatsanwaltschaft (niečo ako Štátne hospodárske zastupiteľstvo pre otázky korupcie) ale predložila niečo iné. Obvinila ho a súd mu dokázal, že za túto službu prijal úplatok 10.000 eur. A potom ešte v inom kontexte 2.000 eur. Na slovenské pomery smiešna suma. Tu sa to podľa káuz, ktoré sledujeme, dáva za jedno zdvihnutie mobilu.
Súd však Strachemu zrátal aj predchádzajúce prešľapy, menovite kauzu Ibiza z mája 2019, po ktorej sa rozpadla vtedajšia vládna koalícia medzi Slobodnými a Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). Dôvod? Médiá zverejnili tajne nahraté video, v ktorom Strache pripúšťa sporné financovanie svojej strany. Taká nevinná drobnôstka! Kto by si už s týmto na Slovensku lámal hlavu? Zvláštne je (aspoň som to v rakúskych médiách nezaregistroval), že žiadny rakúsky, či už vládny alebo opozičný politik, neoznačuje proces s Hans-Christianom Strachem a jeho spoluobvineným (odsúdili ho na jeden rok podmienečne) za politický proces a ich dvoch za politických väzňov. Nikto pritom nechápe, prečo napr. kvalitný zdravotnícky personál odchádza do Rakúska a zostáva tu horšia kvalita, zatiaľ čo z Rakúska sa na Slovensko hrnú zväčša iba podnikatelia.
Autor je bezpečnostný analytik.